SLAVEN

neskôr HONT

prístavný buxír

Technické údaje

L = 19,45 m

B hl.rebro = 4,25 m

stredný ponor: 1,40 m

Prevádzka

• Dva malé parné prístavné remorkéry (spolu s loďou ISTRA) sú obklopené – aspoň čo sa týka miesta ich stavby – tajomstvom. Zatiaľ čo sa desiatky rokov verilo údaju, že boli postavené  v roku 1918  v Komárne, záznam v Ciachovom registri Poriečneho a plavebného úradu v Bratislave prezrádzajú niečo úplne iné - uvádzajú ako miesto ich vzniku taliansku lodenicu Cantieri Navali Reuniti Genova (Janov), čo je v histórii týchto dvoch malých, nenápadných už dávno zabudnutých parníčkov zvláštnosť, ktorej  doposiaľ nikto nevenoval pozornosť. Isteže, nejde tu o senzačnosť, ale o zvláštnosť, prečo a najmä akým spôsobom sa tieto dva malé parníčky dostali vlastne na Dunaj?
• Podľa Ing. Huberta, ktorý spracoval stručnú históriu československej plavby na Dunaji pri príležitosti 75.výročia vzniku, parné jednovrtuľové remorkéry ČPSD  buď kúpila alebo prenajala  v roku 1930 od srbského rejdára J.Pušiča, ktorý s nimi od roku 1924 na rieke Sáva pre ČPSD vykonával prepravu hlavne obilia a sušených sliviek. SLAVEN slúžil pre remorkáž člnov na strednom Dunaji a druhý pre miestnu vlečnú prepravu v Budapešti. Až potom sa dostali do služieb ČPSD. O osude parníčka ISTRA sa nezachovali žiadne ďalšie záznamy.
• Ako vlastne vyzerali tieto dve malé parné lode zaujímavé svojou históriou? Autori si spomínajú ešte z čias praktického vyučovania v lodníckom učilišti na parníček HONT (ex SLAVEN) ktorý smutne a opustene stál poblíž plávajúcej učňovskej dielne už ako hrdzavý vrak, mal však ešte kotol a parný stroj. Nikde sa však nezachoval záznam o jeho zošrotovaní. Parníčky mali byť údajne  rekonštruované v roku 1935 v komárňanských lodeniciach Škodových závodov a prispôsobené pre prevádzku na Dunaji, ale tento údaj nie je overený.  Nádej na objavenie nejakej použiteľnej fotografie, ktorá by dnešnej generácii priblížila podoba týchto raritných lodičiek, sa ukázala byť reálna. Po takmer detektívnom“  pátraní sa podarilo získať zásluhou lodného historika Ing. Miroslava Huberta  z Prahy od jeho nasledovníka – lodného historika Ing. Andreja Žiarovského originálnu fotografiu parníčka SLAVEN a ďalšiu fotografiu rovnakého typu lode, z ktorej však nie je možné zistiť, či ide o ISTRU, alebo SLAVEN, každopádne je to však rovnaký typ.
• Ako už bolo povedané, história parníčka ISTRA je úplne „nezmapovanou“ kapitolou, SLAVEN, už ako HONT bol za II.svetovej vojny potopený pri bombardovaní bratislavského prístavu 16.júna 1944, neskôr vytiahnutý, opäť uvedený do prevádzky, ale chýba akákoľvek zmienka o jeho likvidácii.