POZSONY

next BRATISLAVA; next VINDOBONA

Technické údaje:

Určujúce detaily:

Loď je identifikovateľná zcela spoľahlivo. Nadstavba je členená na tri časti. Predná - zníženú na priedi - má tri okenné otvory. Zvýšená prostredná časť mala strechu z každej strany podoprenú  9 stĺpikmi, co tvorilo 8 pravidelných otvorov z každej strany (len jeden z nich bol širší – ten pre nástup a výstup). Zadná, opäť znížená časť, mala štyri velké a jeden malý otvor z každej strany. Na korme bolo pomocné kormideľné koleso. Komín bol pred kormideľnou búdkou.

Prevádzka:

začiatky (1891) 1901 - 1913:

Antipatiu Bratislavčanov k novému mostu cez Dunaj využil budapešianský lodiar, pán Henrik Hőrnes a presídlil do Bratislavy. Bolo to 18. júna 1891, kedy bolo udelené za poplatok 1 zlatky povolenie na paroplavebné obchodovanie bratislavskému občanovi Heinrichovi Hörnesovi s podmienkou že splní všetky podmienky, vyznačené v koncesii. Podľa § 5 koncesionár musí svoj plavebný podnik od dátumu vydania koncesie za 1 rok aj sprevádzkovať. Ak by započatie obchodu nebolo do jedného roka možné, musí o predĺženie opakovane požiadať s označením príčin. Koncesia oprávňovala prepravovať po Dunaji a jeho prítokoch nielen osoby, ale aj tovar. O 12 rokov neskôr - po úmrtí H.Hörnesa bola dňa 10.apríla 1903 koncesia opatrená doplnkom “Táto koncesia sa pre ďalšiu potrebu prepisuje na firmu “Potomok Heinricha Hörnesa”. Založený podnik obdržal v roku 1891 názov “Propelerový podnik Heinricha Hörnesa” (Hőrnes Henrik átkelési vallalat Pozsonyi).

Tu v roku 1891 založil nový podnika v roku 1893 zahájil na tradičnom mieste , prakticky v centre Bratislavy prevoz novými vrtulovými parníkmi IZABELLA a FRIGYES.

Prievoz byl od samého začiatku velmi obľúbený; podľa dochovaných údajov prepravoval ročne okolo 230 000 osob. Preto Hőrnes rozšíril svoj podnik v roce 1901 vetším vrtulovým parníkem POZSONY. Je však takmer isté, že vlastnil aj iný - menší parník menom POZSONY - a v roku 1901 ich jednoducho vymenil.

Daľšia loď spojená s menom tohoto lodiara - priekopníka Bratislavskej paroplavby je kolesový parník RÁKOCZY z roku 1852.

vývoj okolo r. 1913:

Municipiálny (mestský) výbor Bratislavy , (vtedy Pressburg, Pozsony), uzatvoril v roku 1913 dohodu s vdovou Amáliou Hörnesovou, podľa ktorej jej mesto prepožičalo ako držiteľke koncesie k užívaniu “mestské pobrežné pozemky a koryto Dunaja s tým, že za užívanie tejto plochy bude mesto platiť nájomné 1 halier za každý odpredaný cestovný lístok. Ďalšou podmienkou bolo, že vdova Hörnesová sa zaväzuje prevziať na vlastné náklady novú, mestským magistrátom objednanú osobnú loď - išlo o FLORENCE. Vdova Hörnesová podmienky prijala a Propelerový podnik užíval prepožičané pozemky podľa obnovenej zmluvy od 1.10.1913 na dohodnutú dobu 18 rokov s tým, že po uplynutí tejto doby A.Hörnesová odovzdá magistrátu mesta bezplatne celé zariadenie Propelerového podniku, vrátane lodí.

Túto dohodu, ktorá vznikla z prievozníckej koncesie po vzniku ČSR , vzalo na vedomie s prijatými podmienkami aj Ministerstvo obchodu v Prahe v roku 1922 svojim výnosom “sine dato” č.j. 27.091/1721 plav./1922 takže sa stala právoplatnou i v podmienkach novovzniknutej ČSR.

vznik ČSR po r. 1918:

Bratislavský prievoz nestratil význam ani po vzniku Československej republiky v roku 1918. "Propelerový podnik mesta Bratislavy", ktorý prevzaI prievoz po Hőrnesovej spoločnosti, sa stal nejväčším podnikem tohoto druhu v ČSR. Nejväčšší z parníkov - POZSONY, bol — rovnako ako mesto — premenovaný na BRATISLAVA.

Cestovné za jednu osobu bolo vtedy 0,50 Kčs, z ktorého Propelerový podnik odvádzal mestu Bratislava 1 halier. Propelerový podnik dobrovoľne ponúkol, že od 1.10.1925 do 4.9.1929 bude odvádzať mestu 3 haliere a od 5.9.1929 bude odvádzať od každého predaného lístka 4 haliere.

Kvôli neuhradeným daniam však došlo neskôr k pokusu o vydraženie lodí a ich odpredaju za účelom získania finančných prostriedkov na zaplatenie daní. Lode odkúpila Maria Tomigasová za 117.000 Kčs. Rada mesta žiadala však dražbu lodí zrušiť v záujme mesta. Plavebný úrad prišiel na to, že M.Tomigasová je dcérou A.Hörnesovej a preto kúpu v záujme štátu nepovolil.

po r. 1931:

Blížil sa však termín 30.9.1931, kedy končila platnosť zmluvy medzi Magistrátom mesta Bratislavy a Propelerovým podnikom Amálie Hörnesovej a tým bezplatné odovzdanie podniku. Mestská rada svojim rozhodnutím č.j. 104.215/1931 rozhodla nepredĺžiť zmluvu, ale stanovila, že propelerový prievoz počnúc 1.10.1931 po vypršaní zmluvy bude prevádzkovať mesto samé, čím však poverilo bratislavskú mestskú vodáreň. Krajinský úrad v Bratislave výmerom č. 116808/31 - 14 2 12.8.1931 udelil mestu povolenie na prevádzkovanie parného lodného prievozu na Dunaji dňom 1.10.1931 až do definitívneho riešenia udelenia koncesie a lodného patentu.

BRATISLAVA spájala Bratislavu s Petržalkou až do roku 1934, kedy bola predaná do Viedne. Tam slúžila na okružných plavbách pod menom VINDOBONA až do konca vojny v r. 1945. Pravdepodobne v súvislosti s vojnovými udalosťami bola táto loď koncom vojny zošrotovaná.

(zdroj: Ing. Hubert; archív ČSPD, p. Fiala. publikácia 100 rokov MHD, hajoregiszter.hu)

Linky:

www.hajoregiszter.hu