ORAVA

ex SVATOPLUK; ex MAGYARORSZÁGH


Technické údaje

Lodenica:

v Budapešti v lodenici Óbuda alebo v lodenici Christof Ruthof v Regensburgu (?) v roku 1916

pravdepodobne druhá lodenica vyrobila iba parný stroj

Hlavné rozmery:

 

Materiál:

plávkové železo

Dĺžka celková:

63,90 (hr) 64,20 (jb)

Dĺžka pri vodoriske:

63,00

Šírka:

8,30 - cez kolesnice 19,20

Max výška:

6,64 m

Stredný ponor:

1,13 m

Max. ponor:

1,40 m (hr) 1,50 m (jb)

Výkon:

1 200 HP

zdroje: (hr) www.hajoregiszter.hu (jb) Juraj Bohunský


Prevádzka

  • MAGYARORSZÁGH (1916 - 1922) Parný remorkér bol postavený  v roku 1916  v Budapešti v lodenici Óbuda z  plávkového železa. Jeho strojný výkon bol 1200 k.
  • Zaujímavosťou je, že záznam v  Ciachovom registri Poriečneho plavebného úradu Bratislava z roku 1940 uvádza ako miesto stavby lode lodenicu Christof Ruthof v Regensburgu (?) v roku 1916.
  • SVATOPLUK (1922 - 1944)  V roku 1922 bol pre Československú akciovú paroplavebnú dunajskú spoločnosť odkúpený od maďarského plavebného podniku MFTR za 6,431,167 Kčs. 
  • 25.8.1944: bol poškodený paľbou Sovietského and Rumunského delostrelectva pri protiprúdnej plavbe blízko Tekije na riečnom km 920, následne zadržaný ako Sovietska vojnová korisť
  • V roku 1945 vrátený ČSPD a premenovaný na ORAVA (1945 - 1961). Parník ORAVA bol najvýkonnejším plavidlom vtedajšej flotily  československého plavebného podniku a  dlhé roky spoľahlivo slúžil v náročných podmienkach na Dunaji. Neskôr bol dlhodobo využívaný najmä na remorkáž na najťažšom úseku Dunaja –  v Kataraktoch. V tomto období (60.roky) dlhé roky velil na tomto najvýkonnejšom parníku ČSPD kpt. František PEŠKO.
  • Koncom päťdesiatych rokov bola  na  parníku ORAVA vykonaná celková  generálna oprava, čo malo lodi zaručiť ďalšiu dlhodobú spoľahlivú prevádzku. Lenže nesprávne navinutie lana do lanového navijaku (alebo závada  na lanovom navijaku??) zapríčinili, že pri vychádzaní z južného bazénu bratislavského Zimného prístavu s jedným loženým vlečným člnom na jednom vlečnom lane v závese spôsobila, že parník z dôvodu preklzujúceho lana v navijaku nemohol využiť čln ako „oporný a otočný“ bod k úspešnému obratu proti prúdu a vybehol na plytčinu na petržalskej strane Dunaja. Nárazom na plytčinu sa nevratne zdeformoval hlavný hnací hriadeľ lodných kolies. Napriek tomu, že sa jednalo o len nepatrnú deformáciu, lodný parný stroj nemohol ďalej otáčať hriadeľom a oprava bola posúdená ako nerentabilná.  To bol dôvod na definitívne vyradenie tejto krásnej lode z prevádzky a jej osud bol spečatený.
  • Žiaľ, namiesto toho, aby sa takáto neočakávaná situácia prezieravo využila ako možnosť ponechať loď v perfektne  renovovanom  pôvodnom stave a neskôr z nej vytvoriť lodné múzeum pre budúce generácie – veď už ako parník samotný  by bol jedinečnou atrakciou – bola ORAVA postupne a nenávratne likvidovaná. Najprv z nej boli demontované kotle a po veľkých ťažkostiach predané  do cukrovaru v Sládkovičove, potom sa postupne zlikvidoval parný stroj. Trup lode bol v súvislosti s výstavbou Mosta SNP v sedemdesiatych rokoch  (1974-1975) bol v rámci „zlepšovacieho návrhu“ zbavený všetkých častí nadstavby a palubných zariadení, vodotesne zavarený, opatrený zaplavovacími a vyčerpávacími ventilmi a v strednej časti bol v ňom vytvorený priestor pre vybudovanie pomocného železobetónového piliera, ktorý potom poslúžil ako podpera v záverečnej  fáze výstavby nového mosta.  Po ukončení výstavby Mosta SNP trup lode odvliekli do jedného z dunajských ramien pod Bratislavou a betónový pilier jednoducho výbušninou zlikvidovali. Je samozrejmé, že to bol aj definitívny – ale predovšetkým nedôstojný – koniec tejto nádhernej lode – pýchy vtedajšej Dunajplavby.

Linky:

https://www.hajoregiszter.hu