DEVÍN

ex DUNAJ; TABÁN; BRATISLAVA; ŠURA

Technické údaje:

História a prevádzka:

Prehľad majiteľov, pomenovaní a strucna kronika:

• 1909 - 1911-DONAU, Ingolstadt

• 1911 - 1.10.1931? BRATISLAVA - Propelerový podnik
• 12.8.1931? – 9.1938-DUNAJ - Závody vodovodov a osvetlenia mesta Bratislavy
• 1939-DEVIN -CSPD
• 31.3.1939 – 1945 TABÁN - MFTR.
• 1945 - 1947 ŠURA (sovietska vojnová korisť)
• 1947-TABÁN, MaHART
• 1948-DEVIN, CSPD
• 1949-BRATISLAVA, CSPD.
• niekedy po 1949 DUNAJ
• cca 1957 znovu DEVÍN
• (1960-1968 asi odstavený)
• 1968 – 1972 P08-14 ZLATÁ RYBKA - n.p. Potraviny, závod 08-14 Bratislava
• 1972 – 12.12.1978 Zlatá Rybka - podnik cestovného ruchu Javorina
• 1978 - ? TJ Slávia Šamorín
• 1991 - 1992 - rekonštrukcie parníka podľa riešenia architektov Michala Slováka – generálna rekonštrukcia trupu – vybavenie ale nezachované.
• 1991 – ?1997 už od roku 1991 bol vlastníctvom pána Slováka a od tohoto roku je to LMS PROPELER LACHIMSLOV
• ?1998 - 2000 TYTANIC
• 2000 – ? PROPELER XXS Klub strážnych služieb
• dnes je vo vlastníctve p. Karola Géciho.
• Od januára 2012 je v rekonštrukcii v lodenici Bratislava.
• Apríl 2012 - vykotvená na Petržalskom nábreží ako Galéria Adolfa Bencu.

Podľa iného zdroja (Publikácia k 100 rokom MHD v Bratislave) DEVÍN prišiel do Bratislavy až v roku 1932 z Nemecka.

Historické materiály:

Článok uverejnený v podnikových novinách SPaP Náš Dunaj - upravené

História máloktorého plavidla z lodného parku našej plavebnej spoločnosti bola predmetom toľkého záujmu ako práve osudy osobného bočnokolesového parníčka DEVÍN. Toto charakteristické plavidlo niekoľko desiatok rokov s “nekonečnou” spoľahlivosťou brázdilo dunajské vody medzi Bratislavou a Petržalkou a keď zvážime, že to nebolo až tak veľmi dávno, dokedy oba dunajské brehy v Bratislave spájal iba dnešný Starý most, “Propeler” podstatne prispieval k zlepšeniu spojenia medzi obomi bratislavskými brehmi.

Na parníčku DEVÍN sa za spomínané obdobie jeho aktívnej služby vystriedalo aj nemálo pracovníkov našej plavebnej spoločnosti, ktorých “osudom” sa stala práve osobná lodná doprava. Azda najlegendárnejšou postavou spájajúcou sa s parníčkom DEVÍN bol kpt. Štefan HAHN, na ktorého si starší zamestnanci ešte pamätajú, strojný správca p.Skalický, dlhoročný kurič Michal Gradžila, ďalej kapitáni Pavel Zongora, František Habala, loďmajster Michal Greisinger a samozrejme mnohí iní.

p. Klement ČAPLA pri stretnutí s dôchodcami v Dome lodníkov ochotne poskytol vzácne historické materiály aj o parníčku DEVÍN.

Začneme historickými údajmi o založení podniku, zaoberajúceho sa lodnou osobnou dopravou v Bratislave. Bolo to 18. júna 1891, kedy bolo udelené za poplatok 1 zlatky povolenie na paroplavebné obchodovanie bratislavskému občanovi Heinrichovi Hörnesovi s podmienkou že splní všetky podmienky, vyznačené v koncesii. Podľa § 5 koncesionár musí svoj plavebný podnik od dátumu vydania koncesie za 1 rok aj sprevádzkovať. Ak by započatie obchodu nebolo do jedného roka možné, musí o predĺženie opakovane požiadať s označením príčin. Koncesia oprávňovala prepravovať po Dunaji a jeho prítokoch nielen osoby, ale aj tovar. O 12 rokov neskôr - po úmrtí H.Hörnesa bola dňa 10.apríla 1903 koncesia opatrená doplnkom “Táto koncesia sa pre ďalšiu potrebu prepisuje na firmu “Potomok Heinricha Hörnesa”. Založený podnik obdržal v roku 1891 názov “Propelerový podnik Heinricha Hörnesa”. Municipiálny (mestský) výbor Bratislavy , (vtedy Pressburg, Pozsony), uzatvoril v roku 1913 dohodu s vdovou Amáliou Hörnesovou, podľa ktorej jej mesto prepožičalo ako držiteľke koncesie k užívaniu “mestské pobrežné pozemky a koryto Dunaja s tým, že za užívanie tejto plochy bude mesto platiť nájomné 1 halier za každý odpredaný cestovný lístok.

Ďalšou podmienkou bolo, že vdova Hörnesová sa zaväzuje prevziať na vlastné náklady novú, mestským magistrátom objednanú osobnú loď. Vdova Hörnesová podmienky prijala a Propelerový podnik užíval prepožičané pozemky podľa obnovenej zmluvy od 1.10.1913 na dohodnutú dobu 18 rokov s tým, že po uplynutí tejto doby A.Hörnesová odovzdá magistrátu mesta bezplatne celé zariadenie Propelerového podniku, vrátane lodí.

Túto dohodu, ktorá vznikla z prievozníckej koncesie po vzniku ČSR , vzalo na vedomie s prijatými podmienkami aj Ministerstvo obchodu v Prahe v roku 1922 svojim výnosom “sine dato” č.j. 27.091/1721 plav./1922 takže sa stala právoplatnou i v podmienkach novovzniknutej ČSR.

Magistrát mesta však novú loď nedodal, z čoho vznikli súdne spory o neplatnosti dohody týkajúce sa platenia daní. Na prevoz osôb i vyhliadkové plavby bola zaradená loď menom FLORANCE, ktorej majiteľom bol anglický občan William Barton. Nájom za užívanie tejto lode bol dvojitý: Mesačne 16 anglických libier , ročne 150 libier. Propelerový podnik okrem lode FLORENCE vlastnil i loď menom ALICE a loď BRATISLAVA. Loď ALICE bola zakúpená Máriou Tomigasovou , anglickou občiankou, ktorá bola ako dcéra A.Hörnesovej vydatá v Anglicku.

Cestovné za jednu osobu bolo vtedy 0,50 Kčs, z ktorého Propelerový podnik odvádzal mestu Bratislava 1 halier.

Propelerový podnik dobrovoľne ponúkol, že od 1.10.1925 do 4.9.1929 bude odvádzať mestu 3 haliere a od 5.9.1929 bude odvádzať od každého predaného lístka 4 haliere.

Blížil sa však termín 30.9.1931, kedy končila platnosť zmluvy medzi Magistrátom mesta Bratislavy a Propelerovým podnikom Amálie Hörnesovej a tým bezplatné odovzdanie podniku. Mestská rada svojim rozhodnutím č.j. 104.215/1931 rozhodla nepredĺžiť zmluvu, ale stanovila, že propelerový prievoz počnúc 1.10.1931 po vypršaní zmluvy bude prevádzkovať mesto samé, čím však poverilo bratislavskú mestskú vodáreň.

Krajinský úrad v Bratislave výmerom č. 116808/31 - 14 2 12.8.1931 udelil mestu povolenie na prevádzkovanie parného lodného prievozu na Dunaji dňom 1.10.1931 až do definitívneho riešenia udelenia koncesie a lodného patentu.

Kvôli neuhradeným daniam však došlo neskôr k vydraženiu lodí a ich odpredaju za účelom získania finančných prostriedkov na zaplatenie daní. Lode odkúpila Maria Tomigasová za 117.000 Kčs. Rada mesta žiadala však dražbu lodí zrušiť v záujme mesta. Plavebný úrad prišiel na to, že M.Tomigasová je dcérou A.Hörnesovej a preto kúpu v záujme štátu nepovolil.

Loď FLORANCE, ktorá premávala pod firmou “Propelerový podnik” bola majetkom anglického občana Williama Bartona. Pre nezaplatenie daní bola daná na dražbu, ku ktorej však neprišlo, nakoľko W.Barton v decembri 1931 dane zaplatil.

Osobné lode FLORANCE a ALICE ktorých vlastníci boli cudzí občania, nedostali však povolenie k odplávaniu do Viedne podľa želania ich vlastníkov, nakoľko na plavidlách sa nenachádzali niektoré lodné doklady povoľujúce plavbu lodí.

Novým držiteľom prievozníckej koncesie sa stali na základe poverenia magistrátu Vodárne Bratislava, ktoré investovali do lodného prievozu značné finančné prostriedky (1,402,503 Kes). Lodný prievoz osôb premával z ľavého bratislavského brehu Dunaja na pravý - petržalský.

“Závody vodovodov a osvetlenia mesta Bratislavy”, ako sa vtedy vodárne nazývali, podliehajúc pod mestský Magistrát, vykonávali prievoznícku einnosť od 2.8.1931 do septembra 1938. Po vyhlásení Slovenského štátu a anexii pravého brehu Dunaja - Petržalky nemeckými vojskami bolo vybavenie lodného prievozu - pontóny, môstiky a pokladne zhabané, z čoho vznikla podniku škoda vyše 115 mil.korún. Lodný prievoz osôb cez Dunaj bol zastavený. Prekračovanie hranice medzi Slovenskom a Nemeckom bolo možné v tejto oblasti len po dunajskom moste.

Takisto rokom 1939 bola zastavená prevádzka lodnej osobnej dopravy medzi Bratislavou a Viedňou, ktorá bola udržiavaná od r. 1922 na ktorej premávali osobné lode OREL a SOKOL, získané reparáciou z Nemecka. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bol podnik lodného prievozu likvidovaný.

Osobné lode BRATISLAVA a DUNAJ boli odpredané maďarskému plavebnému podniku MFTR a dňa 31.3.1939 v Budapešti odovzdané za cenu 650 tis. Ks. Koncesiu na právo vykonávať prievoznú činnosť si naialej ponechali vodárenské závody. Parníček DUNAJ bol premenovaný na TABÁN a premával v Budapešti v linkovej preprave osôb na Margitin ostrov.

Po II. svetovej vojne Ústredný národný výbor mesta Bratislavy pomocou stykov plavebného podniku ČSPD zistil, že parníček je v správe Maďarsko-sovietskej plavebnej spoločnosti MESHART v Budapešti a cestou Povereníctva dopravy, Odboru vodnej dopravy sa podarilo osobnú loď TABÁN odkúpiť v roku 1947 pre účely bratislavského prievozu za sumu 1 mil.Kes.

Loď bola dopravená do Bratislavy a v lodenici vykonali veľmi rýchlo potrebné opravy. Po skúšobnej plavbe dňa 1.augusta 1947 boli vystavené lodné doklady na pôvodné pomenovanie osobnej bočnokolesovej parnej lode DUNAJ a táto bola zaradená do prevádzky.

Z rozhodnutia ÚNV mesta Bratislavy došlo aj k zmene prevádzkovateľa lode a to z “ÚNV - Vodárne” na “Dopravné závody hlavného mesta Bratislavy” s evidenenou znaekou DOZÁB-DUNAJ. Táto zmena bola zaevidovaná i na Povereníctve dopravy, Odbor plavebný, dňa 31.7.1947 číslo ciachového preukazu 219.

Ďalšia zmena majiteľa nastala z organizaených a kompetenených dôvodov dňa 7.mája 1952, kedy z rozhodnutia Povereníctva dopravy prešlo prevádzkovanie lodného prievozu na Československú plavbu dunajskú n.p. Bratislava. Loď bola opäť premenovaná - tentoraz na DEVÍN. ČSPD n.p. mala vytvorené vhodnejšie podmienky na prevádzkovanie lode a od tohto easu sa zaznamenal aj rozvoj osobnej lodnej dopravy na profesionálnej úrovni. V roku 1968 bola prievozná loď DEVÍN vyradená z dôvodu ukončenia jej životnosti po 57-ročnej činnosti z prevádzky.

Loď bola vyrobená v nemeckej lodenici Regensburg v roku 1911 na objednávku Maďarskej kráľovskej paroplavebnej spoloenosti.

V závode ČSPD-Lodenica bolo plavidlo DEVÍN prestavané na plávajúcu reštauráciu na objednávku nového vlastníka n.p. POTRAVINY, závod 08-14 Bratislava. Po ukončení prác dostalo plavidlo označenie P 08-14 “ZLATÁ RYBKA”.

V roku 1972 prevzal loď podnik cestovného ruchu JAVORINA. Po požiari, ktorý zničil vybavenie plavidla, veľmi atraktívna plávajúca reštaurácia zanikla. Teleso lode bolo predané dňa 12.12.1978 Telovýchovnej jednote Slávia Šamorín, kde slúžilo ako vodácky klub v Hrušovskej zátoke.

Vyradením lode DEVÍN (ex DUNAJ) z prevádzky lodného prievozu do Petržalky však táto činnosť nezanikla. Na prepravu osôb v tejto relácii sa používali rôzne typy plavidiel až sa došlo k poznatku, že najvhodnejšie plavidlo pre túto činnosť nie je možné zaobstarať zo súčasnej výroby, ale je nutné ho osobitne vyrobiť pri zohľadnení všetkých potrieb danej prevádzky.

Závod ČSPD - Lodenica vyrobil a v roku 1978 uviedol do prevádzky katamaranové plavidlo, ktoré zabezpečuje prievoz osôb z Bratislavy do Petržalky dodnes. Plavidlo dostalo pôvodne meno KAMZÍK, no dnes ho poznáme pod menom PROPELER. Žiaľ, nepodarilo sa objednať a vyrobiť ďalšie plavidlá tohto typu vylepšené o poznatky z prevádzky prototypu. Už pred mnohými rokmi sa poeítalo s vybudovaním sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, so vznikom veľkého priehradného jazera s novými možnosťami pre prímestskú rekreáciu, oddych a turistiku. ČSPD s Výskumným ústavom pre cestovný ruch spoločne spracovali vývojovú štúdiu na vytvorenie štrnástich rekreačných centier. Uvažovalo sa o rýchlej a lacnej preprave osôb novopostavenými loďami a to z lokalít Ovsište, Vleie Hrdlo, Šamorín, Devín, Gabčíkovo, Komárno, Nová Stráž, Patince, Štúrovo a to nielen na prepravu do rekreačných stredísk, ale aj na promenádne plavby.

Predpokladalo sa, že na umelo vytvorených vodných plochách vzniknú početné plávajúce vodácke základne, mládežnícke a zábavné kluby prerobené tiež z vyradených plavidiel

Výskumný ústav cestovného ruchu uvažoval tiež s využitím už postavených objektov a priamou osobnou dopravou.

______________________________________________________________

Z knihy: „100 rokov MHD v Bratislave“ 1995, vydal Perfekt a.s. pre DPMB.

PRIEVOZ

Včlenením BEÚS do komunálnych podnikov mesta (1949) du­najský prievoz prešiel do správy spoločnosti. O histórii tohto do­pravného prostriedku sa zmienime niekoľkými informáciami.

V minulom storočí spojoval Brati­slavu s Petržalkou drevený most na pontónoch. Predmostie bolo na dnešnom Námestí Ľ. Štúra, resp. pred bývalou petržalskou kaviarňou „Sad“ (Aucafé) v Petržalke. Po dokončení prvého oceľového mosta cez Dunaj (1891), ktorý umožnil rýchle spojenie s centrom monarchie - Viedňou i s hlavným mestom kráľovstva – Budapešťou, drevený most odstránili.

V tom čase sa zrodila myšlienka istého bratislavského súkromníka zriadiť lodnú prepravu. Bratislav­ské obyvateľstvo sa príjemným spôsobom a rýchle dostalo do petržalského sadu, obľúbeného nedeľného výletného miesta.

Prvá loď začala premávať v roku 1891. Bola to parou poháňaná vrtuľová loď „Izabela“ (s obsaditeľ­nosťou 100 cestujúcich); potopila sa v roku 1929 v Zimnom prístave. Od roku 1891-1904 okrem nej premávala parná vrtuľová loď „Fri­gyes“ (v roku 1904 ju predali do Maďarska), tiež s kapacitou 100 cestujúcich. V rokoch 1901-1931 premávala parná vrtuľová loď „Po­zsony“ (neskoršie „Bratislava“) s kapacitou 300 cestujúcich, ktorú v roku 1931 predali do Viedne.

Dunajský prievoz do roku 1931 si prenajala súkromná firma „Hornes“. V roku 1931 platnosť nájomnej zmluvy sa skončila a spravovaním Dunajského prievozu poverili mestskú vodáreň, ktorá prevzala prievoz od bývalého ná­jomníka bez lodí. Správa vodárne najprv prenajala loď III“, neskôr „A 71“ z Viedne.

V roku 1932 uviedli do prevádzky parník „Donau“, odkúpený od ba­vorskej štátnej poriečnej správy v Rezne. Parník „Dunaj“ mal obsa­diteľnosť 300 cestujúcich a pohá­ňaný bol lopatkami. V tom istom roku prenajali parnú loď „IX“ pre 180 cestujúcich.

Novú motorovú loď s dieselovým (vrtuľovým) pohonom dodali v roku 1934 a nazvali ju „Bratislava“.

Koncom roka 1938 v dôsledku ob­sadenia Petržalky Nemeckom pre­mávka dunajského prievozu sa zastavila a vtedajšia mestská sprá­va plavidlá odpredala Maďarsku. V roku 1947 sa opäť začala pre­vádzka Dunajského prievozu. Pôvodnú loď „Dunaj“ znovu odkúpili.

V septembri 1948 lodenice Škodových závodov, n. p., v Komárne dodali novú motorovú loď Bratislava“.

Dňom 31. mája 1949 Dopravný závod Bratislava (DOZAB) pre­vzal Dunajský prievoz so zariade­ním i personálom. V tom čase premávala len loď „Bratislava“, le­bo loď „Dunaj“ bola v komárňan­ských lodeniciach na generálnej oprave.

Linky:

https://www.hajoregiszter.hu