045 - HUNYAD
Loď
rok stavby: 1841
mená:
-
1841 HUNYAD
lodenica: Schiffswerft Budapest (Altofen)
typ: PDR
dĺžka: 45,12
šírka: 9,75 cez kolesnice; 5,03 trup
výška: 1,13
Parný stroj
rok stavby: 1847
strojáreň: John Penn & Son, Greenwich
typ: OZ
zdvih "n": 50
zdvih "i": 136
Prevádzka
- Spomienky z obce Makó (prvé splavňovanie rieky Mároš - Maros (HU) / Mureš (RO))
27. júna 1857 o 11ej hodine dopoludnia vyrazil zo Segedína (na rieke Tisa) parník HUNYAD, ktorým sa do večera dostali k Nagylaku a tu aj prenocoval spolu s posádkou, z ktorej poznáme mená Gábora Molnára, plavebného kontrolóra, Csaszneka a Wrisberga, kapitánov a Zechmeistera - obchodníka. Na druhý deň bola taká nízka hladina vody, že kapitán Csasznek, ktorý kormidloval loď, najprv zastavil, potom nazbierajúc odvahu vyrazil a úspešne narazil na pieskovú plytčinu. Posádka HUNYADu počas večera pretiahla parník cez plytčinu a len na druhý deň ráno dorazili a ukotvili loď v Arade.
V meste vítalo parník HUNYAD a jeho posádku nadšené publikum. Miestny úrad s vedením starostu vyznačili vhodné prístavisko na využitie pre parníkovú spoločnosť. Poobede o štvrtej parník HUNYAD na palube s aradskými hosťami pokračoval vo svojej ceste do Glogovácu, kde mali cestujúci nastúpili na koče, ale veselica a slávnostná nálada, ktorá bola na lodi, ich ešte dlho zdržala. Parník HUNYAD mal podľa plánov ďalej pokračovať do Lippa, ale kvôli nízkej hladine vody sa otočil a vrátil sa do Aradu. 1.júla 1857 poobede o štvrtej kapitán vydal rozkaz: Vyraziť do Segedína! Rieka Maros ale veľmi skomplikovala plavbu. Hladina vody sa znížila o viac ako dve stopy a miestami dosahovala len dve stopy a 24 palcov, hoci HUNYAD potreboval 2 st a 8 palcov. Napriek tomu kapitán Csasznek po veľkej námahe a problémoch nakoniec úspešne odkormidloval parník až do Segedína. Odborníci ustanovili, že zo Segedína hore do Aradu trvá cesta 18 hodín, dole 11 hodín.
V nadšených plánoch lodnú stanicu (zastávku) dostali obce Makó, Apátfalva, Csanád, Nagylak, Perjámos a Pécska. Pravidelné parníkové cesty boli myslené veľmi vážne, sú údaje o tom, že v roku 1858 každú stredu a sobotu zo Segedína do Aradu na obed, z Aradui do Segedína každý utorok a piatok ráno premával parník.
Gejza Forgó: Parníky na rieke Maros v 19. storočí
Zo staromaďarčiny preložila Zuzana Subovicsová
- 1897 zrušená
Link
