VIII. časť - Nákup v zahraničí
Nákup bol príjemnou nutnosťou a zároveň možnosť dostať sa z lode na breh medzi iných ľudí, zohnať tovar a spríjemniť si stravovanie hlavne v lete čerstvou zeleninou a ovocím. Občas aj zájsť na víno či posedieť v reštaurácii pri hudbe.
Nákup v zahraničí treba rozdeliť na zásobenie lodnej špajze (kuchyne) a súkromný nákup.
Z dôvodu že, chladničku s mrazákom mala na vlečnej lodi iba kuchárka a aj to s obmedzenou kapacitou bolo nutné častejšie ísť na nákup do mesta pre čerstvé potraviny. Na nákup spravidla išla kuchárka s kadetom a lodníkom. Kuchárka si vyberala tovar, kadet platil buď peniazmi alebo potvrdenkou a lodník viedol káru prípadne niesol céger. Podľa veľkosti a množstva tovaru. V meste sa išlo na trh (plac) a najmä v Bulharsku ale i v Rumunsku bola vtedy radosť nakupovať. Množstvo tovaru rôzneho druhu, zelenina, ovocie, syr a mliečne výrobky boli za nízke ceny a dobrej kvality. Po príchode na loď sa dal tovar do kuchyne a použil sa pri varení obedov a večerí.
Na lodi TÁBOR v lete pri trojdňovom státí v Turne Severíne sme kúpili plnú káru obrovských melónov. Sadli sme si na lavice na konci nádstavby a niekoľko hodín sa nimi napchávali. Také sladké som inde nenašiel.
Súkromný nákup bol vecou každého člena posádky. Na čo mal chuť, to bolo možné si doniesť z mesta. Nielen potraviny ale i priemyselné výrobky. Platil za to menou toho ktorého štátu.
Bola ešte jedna možnosť nákupu a to tak že, kadet spísal zoznam, čo členovia posádky chceli a išiel ešte s lodníkmi do obchodu kde platil potvrdenkou. Také obchody boli v Izmaili, Réni, Braila, Galati, Russe a Lome.
V izmaili a Réni bol sortiment: cigarety rôzneho druhu, šampanské, vodka, cukríky (konfety), káva nepražená, hrozienka, olej a podobne.
Braila a Galati: koňak, liehoviny, whisky, cigarety …
Russe a Lom: slnečnicový olej, koňak Pliska, ananasový kompót, cigarety …
Po príchode na loď si nákup posádka rozobrala do svojich kajút. V tej dobe sa na dolnom Dunaji predávala káva prevažne zelená - nepražená. Praženie na lodi bolo úplne bežné. Loďou sa šírila vôňa kávy. Bolo vecou skúsenosti a praxe praženie nepokaziť. Postup bol rôzny. Zásada bola kávu stále pomaly miešať.
Ak sa išlo počas plavby na nákup brala loď zo sebou aj posádky člnov. Platilo pravidlo že, na dva člny musel zostať jeden lodník doma. Kolegovia mu nakúpili a pri ďalšom nákupe sa vystriedali.
Ryby rôzneho druhu bolo možné kúpiť od ľudí zvaných Lipovanci. Boli to občania Rumunska s Ruským pôvodom žijúci v ramenách Dunaja. Ešte za čias cára ušli z Ruska a žili svojským slobodným spôsobom života. Lovili ryby a počas plavby sa chytali na lode a ponúkali svoj úlovok. Priplávali na drevenej loďke k lodi a železným hákom na lane sa zavesili o zábradlie. Ich príchod v noci bol prakticky bezhlučný. Pôsobili dosť exoticky s dlhou bradou a vlasmi. Za ryby chceli peniaze občas aj špirák.
Vo Velikom Gradišti a Bezdane sa za zahraničné nakupovali liehoviny rôzneho druhu, cigarety, žuvačky, sladkosti, vegeta a podobne.
V Mohácsi hlavne mlieko, pečivo, smotana a kozmetika podobne.
V Rakúsku a Nemecku tovar, ktorý sa neskôr použil na predaj u nás alebo aj na dolnom Dunaji, viac v časti pašovanie tovaru. Často pre domácnosť, pracie prášky a kozmetika.
