03.05.2011 08:44

Prácu lodníka na vlečnej lodi je možné rozdeliť na niekoľko  časti. Manévre, záchranné práce,  čistenie-údržba a hliadky. 

Manévre:

pri odchode lode z pontónu lodníci púšťali laná. Bolo potrebné ich aj zložiť na kruhové  podstavce alebo natočiť na bubon. Šlepsále sa vytiahli pomocou bugary z niprov. Pri podávaní lán na člny pracovali spolu a jeden hádzal vrhačku na čln. Po podaní lán dávali pozor na šlepsále a bránili ich padaniu k boku lode. Na lanových oblúkoch boli háky na ktoré ich vykladali. Používali sa kožené rukavice. Bolo si treba dávať veľký pozor hlavne v noci a daždi. Nikdy nevystrkovať hlavu a ruky nad lanové oblúky.  Na konci nádstavby bola strieška a pod ňou mikrofón. Pomocou neho sa na mostík  hlásilo čo sa na  korme deje  a poloha vlečných lán. Na lanách boli farebné značky a podľa nich sa oznamovala dĺžka pri vypúšťaní a krátení. V noci si museli na laná svietiť baterkou. Po povolení na dĺžku 250 m v plavbe proti omotať laná bremzou. Tiež čo ukazujú lodníci na člnoch. Pri zakotvení člnov, či sú kotvy hodené, držia, škriabu sú hore a podobne. Pri plavbe cez brody na priedi lode merali hĺbkomerom hĺbku vody. Podľa potreby obsluhovali záchrannú loďku a veľa iných prác... Lodník musel vedieť spletať laná oceľové aj konopné (silonové). K spletaniu lán sa používali tzv. rožky. Išlo o zahnuté a vybrúsené kovové náradie. Ostrou hranou sa vniklo medzi lícne lana a mohlo sa spletať. Oko na lane sa robilo s rozpletením z dôvodu vysokej pevnosti. Takto spletené oko (gloc) sa nikdy neroztrhlo v splete. Na lodi sa vozili aj náhradné laná a šlepsál. Na Muráni bol vpredu pri kotevnom vrátku na drevenom kotúči. Pri manévri v Moháči sa jeden pretrhol a musel sa vymeniť. Trvalo to celú noc.

Záchranné práce:

v prípade že, v telese lode vznikla diera – trhlina musel ju vedieť správne utesniť klinovaním. Používal sa loj, handry a rôzne tvarované drevené kliny. Po utesnení diery a vyčerpaní vody sa toto miesto poistilo betónom. Ak bola diera veľká bolo potrebné použiť záchrannú plachtu. Plachta ma rozmer  cca 4+5 m. Je z hrubého plátna, okraje sú obšité lankom a po obvode sú očká na uviazanie šnúr. Používala sa tak že, sa zrolovala a prehodila cez prieď lode a prúd vody ju rozvinul. Posádka ju posúvala až k miestu kde bola diera v trupe. Tlak vody je pritlačil na dieru a obmedzil vnikanie vody. Potom sa už dala vyčerpať voda z trupu a utesniť dieru.

Čistenie – údržba:

udržiavali spoločné vnútorné priestory v čistote. Vytieral sa salón, chodby, sprchy a WC. Občas sa umyli aj steny. V sobotu sa prevádzali v kajutách veliteľa, správcu, kapitána a kormidelníkov tzv. inšpekcie. Výmena prádla, vysávanie a upratovanie. V lete sa umývala paluba a nádstavba. Na Dargove som zažil staršieho lodníka čo zarobil taký silný lúh že,  zmyl farbu z nádstavby. Náradie sa používalo švabler, šurovák a metla.

V lete a za dobrého počasia sa prevádzali nátery nádstavby a paluby. V ČSPD bola farebná schéma lode – trup čierny, nádstavba krémová. Palubné zariadenia šedé. Žltou farbou sa natierali vršky bytiev a pohyblivé časti zariadení. Vždy sa postupovalo tak že, sa natrela jedna polovica paluby. Po druhej sa chodilo a o ďalší deň opačne.

Hliadky:

okrem už spomínanej strážnej služby počas státia na voľnom toku od 24:00 do rána alebo hotova boli aj ďalšie povinnosti. V cudzích prístavoch sa  musela na lodi stále nachádzať služba. I počas nákupu. Tam sa dvaja striedali. Išlo o bezpečnosť a ochranu majetku. V žiadnom prípade nemohla ostať loď bez posádky. Plavebné a policajné orgány to často kontrolovali. Stali sa prípady že, na lodi nebola posádka a došlo k potopeniu.

Cez deň mal jeden lodník – mladší aj povinnosť sa nachádzať v prednej časti lode napr. v salóne. Ak ho kapitán vyzval išiel na mostík a musel auštékovať. Pri stretaní lodí pravými bokmi mával modrou vlajkou na drevenej palici z boku lode. V tej dobe sa ešte nepoužívali zábleskové svetlá. Ak bolo potrebné uvaril kávu, čaj či priniesol potrebné veci. Taký poslíček. Ale malo to logiku, postupne sa všetko učil a ak sedel v kormidelni všeličo sa dozvedel. Zaujímavé boli historky starých kapitánov a kormidelníkov. Večer musel stiahnuť vlajky a uložiť ich v salóne.

 

Zimovanie:

V dávnejšej minulosti s príchodom zimy sa lode a člny ukryli v prístavoch. Názov Zimný prístav v Bratislave je toho dobrým dôkazom. Mráz a ľadochod prečkali v prístave a zároveň to bol čas opráv a údržby. Vtedy sa aj lodníci dostali domov. Po zlepšení počasia a príchode jari plavba znovu začala. V 70 rokoch sa ale už plávalo po celý rok. I tak sa občas stalo že, loď a člny museli na trati prerušiť plavbu a ukryť sa pred ľadochodom. Počas plavby na lodi  Blaník v zime 1978-9 sa to stalo dvakrát. Odchod z Bratislavy bol deň pred Vianocami pri celkom obstojnom počasí bez mrazu.  Začiatkom januára sme priplávali do Rumunského prístavu Braila. Počasie sa zmenilo a v dôsledku silných mrazov sa na toku Dunaja začal tvoriť ľad. Ľadochod na Dunaji sa hlási v % pokrytia toku. Napr. 60 %. Plavba v ľade bola zaujímavá. Často som chodil na prieď lode a pozoroval ako trup lode láme kryhy. Situácia sa zhoršila a prišlo k rozhodnutiu prerušiť plavbu a loď s člnmi ukryť v ramene Macin pri Braile. Loďou sme vždy s  jedným člnom vplávali do ramena a postupne tam dali celý záves. Boli tam už aj ďalšie lode. Tok Dunaja sa postupne celý pokryl ľadom a plavebné orgány zastavili plavbu. Po asi 7 dňoch sa zlepšilo počasie a ľady sa strácali. Plavba sa obnovila a mohli sme  pokračovať do prístavu Izmail. Pri plavbe proti sme ju museli  znovu prerušiť v Turne Severíne. Priehrada Djerdjap I. bola pokrytá ľadom. Plavba bola zastavená. Člny sme odstavili na kotvisko a s loďou sme čakali na pontóne v Severíne. Trvalo to rovnako 7 dní. Po oteplení nasledoval odchod proti. Po celom Dunaji sú v plavebných príručkách vypísané miesta určené na ukrytie lodí a člnov s uvedenou kapacitou plavidiel. Ide o prístavy a núdzové úkryty v ramenách Dunaja.