LOĎ BECKOV
Publikované v Beckovských novinách č. 3 október 2012; autorka Mgr. Dana Badžgoňová, šéfredaktorka obecných novín Beckovské noviny
Vážení čitatelia, predstavte si, že by ste sa mohli plaviť po Dunaji a stále byť na pôde Beckova! Nebojte sa, pri Dunaji nevznikla nová obec s rovnakým názvom ako naša, na vode je len loď menom BECKOV. Náhodou som otvorila stránku Dunajskej plavby, kde - na moje prekvapenie – som objavila informácie o remorkéri s názvom Beckov (vyrobený v roku 1946 v Prahe Smíchov), ktorý zakúpil p. Kišš a že v r. 2007 bol znovu spustený na vodu ako rekreačná obytná loď v kat. malých plavidiel. Loď Beckov! Hneď som si spomenula na Malebnú cestu dolu Váhom, ktorú takmer pred 200 rokmi absolvoval Alojz Medňanský. Poslala som mail p. Schenkovi z Dunajskej plavby, a ten mi po menšom pátraní poskytol telefonický kontakt na p. Kissa, za čo mu ďakujem. A mala som šťastie, pán Tibor Kišš sa rád podelil o svoje skúsenosti a informácie nielen o lodi Beckov.
Obavy, nakoľko bude „potešený“ mojim záujmom sa napokon stali zbytočné. Veď čítajte sami. Chcem Vám veľmi pekne poďakovať za Váš záujem o loď Beckov. Keď ste mi zavolali, až mi srdce poskočilo od radosti. Možno mi neuveríte, ale tunajší ľudia uzatvárali stávky, že sa mi to nepodarí spojazdniť. Bolo niekoľko odvážlivcov, ktorí sa tiež pokúšali spojazdniť podobnú loď, ale ani jeden to nedokončil. Veď pozrite fotografie, v akom stave som ju kúpil. Tvrdohlavosť nie je dobrá vlastnosť, ale teraz som rád, že som taký bol. Táto loď bola a stále je mojou srdcovou záležitosťou. Už ako dieťa som sa do nej zamiloval. Môj brat Peter sa poznal s jedným lodníkom, ktorý slúžil na tejto lodi a ako 12-ročného ma vzali na jednu plavbu do Devínskeho kameňolomu. Dokonca mi ju dovolili na krátky čas aj riadiť. Vtedy som si ju zamiloval. Keď sa mi naskytla príležitosť kúpiť si ju, nemohol som ju premárniť.
Prečo ste lodi ponechali meno „Beckov“? Nie len námorníci, ale ani riečni lodníci nepremenúvajú lode. Povera je povera, ale ani človek si nezmení meno bez vážneho dôvodu. Okrem toho, mne sa meno Beckov páči. Na bledomodrej palubnej vlajke je zobrazený hrad Beckov.
Spomínali ste, že poznáte nielen Beckov, ale aj Zelenú Vodu, kde sa máte zúčastniť na revitalizácii? Revitalizácia Zelenej vody ešte neprebieha. Projekt je pripravený, ale chýbajú peniaze. Spoločnosť Bolt a Bolton, ktorí majú v prenájme túto vodnú plochu, sa veľmi zodpovedne starajú o čistotu vody a jej okolie. Vybudovali nádherný areál pre oddych a organizujú tu rôzne kultúrne podujatia. Moja firma bola z ich strany oslovená o spoluprácu. Máme dobré skúsenosti s revitalizáciou Štrkoveckého jazera a Zelená voda túto pomoc nutne potrebuje. Firma Bolton napríklad financovala z vlastných prostriedkov kosenie vodných rastlín, aby sa občania mohli plne rekreovať. Nechcem robiť reklamy, ale bola by škoda, keby sa toto krásne jazero premenilo na rekreáciu nepoužiteľnú brečku.
Spustenie lode na vodu Dunaja Vás iste naplnilo pocitom zadosťučinenia a hrdosti? Áno, som veľmi hrdý na svoju loď a tých päť rokov driny neľutujem. V očiach niektorých ľudí som čudák. Nevedia pochopiť fakt, že som sa nasťahoval do tejto lode. Ale tiež nepoznajú tú krásu, tú nádhernú atmosféru, čo tento vodný byt poskytuje. Veď komu klope labuť na okno, že je čas kŕmenia? To jemné, takmer nepozorovateľné hojdanie a občasné žblnknutie je pre mňa tým najkrajším „uspávadlom“. Ten nenahraditeľný pokoj, to ticho mi žiaden kamenný byt nenahradí. Nerušia ma susedia, ani šum z ulice. Výkrik čajky, alebo inej vodnej hydiny je pre mňa rajskou hudbou. Ak som čudák, tak práve pre toto všetko.
Voda Vám bola daná už od kolísky? Áno, vyrástol som pri Malom Dunaji v dedinke Eberhard. Nie som rybár, ale môj brat Peter bol. To on ma naučil láske k prírode a hlavne vode. Je pravdou, že po viac ako tridsaťročnom bývaní vo veľkomeste som si na mestský spôsob života nezvykol. A komáre? Na vode ich nie je viac, skôr oveľa menej ako v meste. V pobrežnom poraste je ich domov. Na vode by sa ľahko mohli stať potravou pre ryby. Komáre potrebujú krv teplokrvných živočíchov a tie, až na niektoré výnimky, na vode nežijú.
Zdieľa Vaše nadšenie pre vodu a lode aj manželka? Manželka Iveta je tiež zrastená s vodou. Má to dokonca v génoch. Jej otec bol lodný kapitán. Synka Petríka máme narodeného v znamení rýb. Miluje vodu a pláva od 2 rokov svojho života.
Pred časom ste pracovali v expedícii, ktorá mapovala vody a brehy Dunaja. O čo konkrétne išlo? Organizovala ju ICPDR (International Commision for the Protection of the Danube River) a financovala ju EU. Cieľom tejto expedície bolo zmapovať výskyt jednotlivých druhov rýb na vytypovaných miestach rieky, makrofity, zloženie dnového sedimentu s ohľadom na výskyt nižších druhov rastlín a obsahu fyto a zooplanktónu a bentosu. A potom samozrejme rozsah znečistenia Dunaja v celej jeho dĺžke. A potom zjednotiť metódy merania pre všetky členské štáty EU a štáty, cez ktoré Dunaj preteká. Monitorovalo sa od Nemeckého mesta Kelheim, z kade je vlastne Dunaj splavný. Výberovým konaním boli vybrané tri lode: maďarská Széchenyi, srbská Argus a slovenská Vienna, na ktorej som bol veliteľom lode ja. Széchényi bola ubytovacia, Argus laboratórna a ja som viezol koordinačný tým ichtyológov. Tých 5700 km nie je dĺžka Dunaja, ale naplávané kilometre spolu, do rôznych prítokov a samozrejme po Dunaji. Táto expedícia trvala 3 mesiace. Manželka mi bola ozajstnou oporou. Vlastne bola pravou, ozajstnou lodníčkou. Keď nás celkom neohlásene prepadla košava, je to silný vietor ženúci vysoké vlny Dunaja proti prúdu, zachovala sa ako chlap na mieste. Keď chlapi vedci sedeli na zemi a ani nemukli, ona ma dokázala priviazať. Niekedy som ju ani nevidel, ako sa cez palubu prelievali vlny.
Plavili ste sa aj po iných riekach, potápate sa. Kde všade ste boli? Čím sa živíte? Samozrejme, že neplával som len na Dunaji, ale o tom možno neskôr. Potápanie? Ani sám neviem, kde som všade bol. Potápam sa od roku 1961. Mal som vtedy 8 rokov. Potápal som sa v Červenom mori, bol som aj v Karibiku, aj v Baltickom mori, v jazerách či v ramenách riek bez ohľadu na ročné obdobie. Teraz sa venujem výlučne len pracovnému potápaniu. Nechodím na miesta, kde stretnete počas ponoru x počet potápačov, majstrov sveta, ktorí vlastne ani nevedia prečo sa potápajú. Teraz je potápanie módna záležitosť na liečenie komplexov. Som stavebný technik, ale toto povolanie nevykonávam. Živím sa potápaním a loďami. Pre mňa je voda niečo, čo ma drží nad vodou. Neviem, či naozaj chcem do penzie. Neviem žiť s papučami na nohách. Neviem si predstaviť život bez pohybu.
Takže zdravie Vám slúži, našťastie, dobre? Zdravie ? Podľa manželky, okrem hlavy je všetko v poriadku.
Keď som si pozrela niektoré hausbóty na Dunaji a porovnala ich s Vašou loďou, bolo mi to jasné. Plavidlo by malo vyzerať ako loď. Plaviť sa v chatke alebo bývať v lodi – tak dám prednosť tej lodi. Možno aj kvôli pocitu bezpečnosti. Ako je to počas búrok a víchrice? Nemáte morskú nemoc? Bohužiaľ, hausbóty sa množia ako huby po daždi. Sú skoro všade. Niekedy sa ani nedostanete k vode. Všetko je obsadené. Hausbóty, aspoň si myslím, sú bezpečné, ale loď je loď. Nepáči sa mi život ani v kamennom meste a ani v meste hausbótov. Nemám morskú nemoc a búrky mojej lodi na Dunaji neublížia. Tých 35 ton len tak nepohnú. Beckov je na dôchodku. Po dlhoročnej práci si zaslúži odpočinok, ale nie v prístave. Z pracovnej lode som ju prerobil na rekreačnú a naďalej bude brázdiť hladinu Dunaja v lone neopísateľne KRÁSNEJ DUNAJSKEJ PRÍRODY. S lodníckym pozdravom Ahoj! Sa lúči Tibor Kišš
Pán Kišš vytrvalo pracoval na oprave lodi 5 rokov. Teraz je to v podstate jeho druhý byt, ibaže v tomto vodnom príbytku sa s manželkou a synom zdržiavajú oveľa viac ako v tom murovanom v meste. Loď má všetko, čo má každý normálny byt, je tam obývačka, spálňa, kuchyňa, kúpeľňa, aj prístrešok na sedenie. A na Dunaji je na čo pozerať, čo dýchať! Pri ich dome je stále prítomná tečúca voda s čerstvou „potravou“ a divo rastúca vegetácia kam oko dohliadne. Úžasné vône, zvuky, zážitky. Šťastný majiteľ lode má svoje prenajaté kotvisko, pontón – vlastne prechodný pobyt je v tomto prípade s veľkým dôrazom na „prechodný“ v zmysle plávajúci.
Za rozhovor ďakuje Dana Badžgoňová. BN č. 3/2012, s. 18-19.
Foto – archív autora: Loď Beckov_2006.2 – lod Beckov 1 – Exped.Dunaj 2007_2
