Laci na poguľke II.
Autor: Stano Šimek
Nedeľa na lodi je deň ako každý iný - služby sú rozdelené a posádka funguje normálne ak je loď v plavbe. V prípade státia v cudzom prístave posádka vykonáva nutnú údržbu, po jej ukončení ostáva služba minimálnej posádky v pohotovosti. Ostatní majú voľno. To čo nám pomohlo rozlíšiť nedeľu od bežného dňa bol vždy slávnostnejší obed. Kuchári sa snažili v rámci nepísaného zvyku urobiť rezeň alebo pečené kuriatka, aby nám tento deň vylepšili.
Laci bol dobrým kuchárom a tak kuriatka rozvoniavali po celej lodi. Posádka obchádzala kuchyňu a každú chvíľu niekto vložil hlavu dnu aby zistil, kedy už bude hotová aspoň slepačia polievka. Keď už v jedálni štrngali príbory, rozprúdila sa debata s komentármi na Laciho včerajšiu žabu a jeho story s komandirom zmeny na bráne. Laci vopchal hlavu do výdajného okienka a okorenil príbeh detailmi. Salón burácal smiechom. Začali sme si robiť plány na poobedie a večer, stratégia do ktorého baru alebo restoránu sa vybrať.
Laci z kuchyne dodal: Aj ja ydem chlapy, som komandyrovi slubel, že pojdem aj dneska... Posádka trúsila dobrosrdečné rady, aby si zobral aj teplé prádlo, ak by ho náhodou posadili v tjurmu – do basy.
Tušili sme problémy a tak sa posádka za chvíľu vytratila po skupinách von. Vysprchovaní, navoňaní a vyobliekaní molodci vyrazili na breh. Laci mal ešte prácu, poumýval riad, upratal svoje kráľovstvo zobral céger* a vyrazil von z lode. Ostražité oči vojaka – pozorovateľa hneď hlásili na bránu podozrivého inostranca opúšťajúceho cudzie plavidlo s veľkou ,,ťažkou,, taškou. Pred dverami brány už stál náš ,,znakomyj,, komandir s dutinkou Belmorkanal v ústach. Tešil sa ako to Lacimu dnes natrie. Laci smelým krokom vstúpil do jamy levovej.
A tu je Laciho verzia:
Komadnir – Zdravstvujte tavariš, vaš pasport! Jesť nekakije valjuty a što u vas v kormanach, što nesjote?
Laci podal pas a odpovedal v čistej ruštyne: Mam len dvacat rublov a ve vačkoch nemam nyč.
Komandir: A zdes što? Ukázal na tašku.
Laci položil tašku na stôl: Len kosty.
Komandir neveriacky: Kakije kosti?
Laci odhrnul tašku. Príbeh sa opakoval. Na stole stál opäť veľký päť litrový pohár od zaváranín, len obsah bol iný. Tentoraz však po vrch napchaný kuracími kosťami.
Komandyrovi padla sánka.
Laci: Normálne, kurací né? Nevydel si ešte kurací kosty, tovaryš?
Komandir na vrátnici ešte určite nevidel nikoho, kto by niesol von pohár plný kuracích kostí. Tušil dáku čertovinu ale služba je služba. Tvár mu zosinela a ladila s modrými pásikmi na jeho čapici. Podvedomie dôstojníka z výcviku napchané konšpiračnými predstavami o nebezpečných inostrancoch pašujúcich do Ruska kontrabandy aby zničili kvitnúci socializmus bojovalo s nedobrou skúsenosťou z predchádzajúceho dňa. Toto musí vyriešiť sám.
Komadnir sa zmohol len na otázku: Počimú, tovariš?
Laci rád vysvetli: Mali sme dneskaj kuracinu a kosty nesem sobačkom a kočkám... Furt sú hladný a já ich mám rád... U nas je dnes prazdnyk a aj ony budú mat prazdnyk...
Prazdnyk neprazdnyk podozrenie však bolo veľké, čo keď je tam kontraband? Svojmu podriadenému prikázal skontrolovať obsah. Rusi sú hrdí na svoje uniformy. Ten si vykasal rukávy na saku aj na košeli ako David Coperfield pred veľkým trikom. Jeho ruka sa po nádychu ponorila do pohára plného mastných kostí. Pod prísnym okom komandira ukazujúceho prstom z vonkajšej strany fľaše vľavo, vpravo, hore a dole šmátral medzi nevábnym obsahom. Vedel, že vykonáva tú najzáslužnejšiu svojej vlasti.
Ničivo, tovariš komandir, ničivo - toľka kosti, kosti.... a košeľa i rukáv saka mu spadla dole do mastnej zmesi. Ruka, košeľa i rukáv saka boli úplne zamastené a olepené. Drobné biele bodky ryže dopĺňali ruku usilovného prieskumníka.
I tak však mastnou rukou predpisovo zasalutoval nadriadenému a podal hlásenie o výsledku prehliadky: Predmet bez kontrabanda...
Laci mierumilovne: Som vám vravel, náčelnýk, že nyč nemám...
Nahnevaný komandir sypel, na odplatu urobil ešte osobnú prehliadku Laciho oblečenia a potom ho vyhodil von.
Laci si hrdo kráčal do mesta s cégrom* na pleci. Dvadsať metrov za ním sa odlepil civil od budovy a sledoval ho pozerajúc ako sa zvieratá ťahajú o kosti.
Kosti zaváňali a tak bol náš kuchár za chvíľu obklopený psami a mačkami zo širokého okolia. Nevraživosť bola zabudnutá a spoločne kráčali vo veľkej skupine za ním. Decentne vyťahoval kosti z pohára rozprávajúc sa so zvieratami. Tu položil kosť na múrik mačkám tu hádzal psom, až obsah vyprázdnil a urobil tak gurmánske hody a slovenský prazdnik mačkám a psom z Ulice dvadsať vtarovo junia a širokého okolia.
Ruské mestečká, ale čo ruské, všetky balkánske mestečká boli plné psíkov bez majiteľa, iní zase len tak vybehli cez dieru v plote na prechádzku za susedmi. A mačiek, tých je stále všade ako maku... Tie štvornohé tvory boli strakaté, čierne, vypĺznuté ale vždy vychudnuté a hladné, ochotné ísť za kýmkoľvek dva tri domy v očakávaní odmeny v podobe jedla... Keď som sa pýtal domácich na tieto zvieratá, povedali mi že, bezprizorné psi a mačky sú chodiace konzervy a železné zásoby pre prípad ťažkých časov. Asi si pamätali na čas vojny a poznali čo je to hlad.
Laci voniaci kuracinou a kosťami prišiel za nami do reštaurácie. Výbuchy smiechu posádky prerušovali Laciho rozprávanye o kostách a colníkovi. V ten večer bolo veselo a dlho sme sa smiali Laciho druhej odplate komandirovi.
* Céger = Veľká nákupná taška, viď lodnícky slovník
