IV. - Stravovanie na lodi a člne
Kuchárka na ŠTURCI vo chvílke voľna. Foto p. Kavcová
na lodi ...
Ako som už spomínal na lodi bola kuchárka a kuchárska pomocnica. Všetky vlečné lode mali svoju stabilnú kuchárku. Posádky si svoje obľúbené držali celé roky. Išlo už o staršie a vydaté ženy, často plávali spolu s manželom, členom posádky. Pomocnica bola mladá žena alebo mladšie dievča. Ak bola možnosť, našla si na lodi priateľa – manžela a po sobáši skončila s cestovaním. Kuchárske pomocnice sa často obmieňali.
Obed sa varil každý deň počas plavby pre všetkých členov posádky. Večera sa varila len tým, ktorí neboli odhlásený. Bol na to určený zošit. Kuchárka tam napísala čo plánuje na večeru variť a ten čo ju nechcel sa napísal (odhlásil sa). Ak bolo dosť záujemcov tak išla variť.
Skrinky pred kuchyňou. Foto autor.
Ráno začali variť a okolo 10:00 sa prvý nedočkavci začali motať okolo kuchyne. Čakali na polievku. Podávať obed sa začínal o 11:00. Postupne sa v jedálni vystriedala celá posádka. Jedáleň bola na ľavej strane paluby za kuchyňou. Obed sa podával cez malé okienko. V jedálni mali kapitáni a strojníci svoje obľúbené miesta na sedenie. Nik druhý si tam radšej nesadol a použil iný stôl. Použitý riad sa podal späť cez okienko a pomocnica ho potom umyla. Ďakovalo sa za obed slovom nazdravie. I tomu čo vám povedal dobrú chuť bola odpoveď nazdravie. Prístup do jedálne bol dovolený len v čistom oblečení. Nebolo dovolené prísť len v plavkách. Vyžadovalo sa tričko alebo košeľa. Po ukončení výdaja stravy pomocnica utrela v jedálni stoly a pripravila všetko na prípravu večere. Ak sa už v tom dni nemalo variť, vytrela dlážky a upratala kuchyňu. Do druhého dňa mali kuchárky voľno.
Kým kapor skončil na pekáči, dostal napiť. Foto autor.
V prípade podávania obeda – stravy člnovodom pri protiprúdnej plavbe na hornom Dunaji sa použila metóda po šlepšále. Kuchárka naložila do uzavretej nádoby - obedára stravu. Lodníci na šlepsál nasadili šekel, hrušku vrhačky hodili za kormu lode a uviazali obedár k šeklu.. Loď spomalila a skrátila laná. Po lane pustili obedár až k prvému člnu. Člny boli za loďou cca 60 m. Tam si ju posádka odviazala a lodníci na lodi pritiahli šekel späť na loď. Posádka musela dávať pozor aby obed neskončil v Dunaji. V plavbe po prúde sa podával obed iba pomocou vrhačky. Člny boli za loďou iba 3-5 m.
Posielanie po šlepsále na lodi TELGÁRT. Foto p. Kavcová, náčrt autor.
Kuchárka do zošita spísala suroviny použité na prípravu obeda a večere. Kadet vypočítal, koľko stála strava každého člena posádky. Viedol o tom dennú evidenciu. Posádka za stravu neplatila v hotovosti ale na konci mesiaca vypísal každému potvrdenku napr. strava 374 Kčs. Účtovníčka mu to stiahla z výplaty. Strava sa delila na našu a zahraničnú. Zahraničná bola za potraviny zakúpené v cudzej mene a počítala sa zvlášť.
Ak si chcel člen posádky niečo zobrať zo skladu potravín povedal kuchárke a ona mu to vydala. Volalo sa to na extra. Často išlo o víno, cukor, vajcia atď. Na víno potreboval súhlas kapitána. Zaznačila to do zošita a kadet mu to pripísal ku strave. Na konci mesiaca spolu s kadetom previedli súpis. V podstate išlo o inventúru. Príjem a výdaj musel sedieť. Kadet to spracoval a doklady posielal v lodnej pošte na učtáreň.
Stravovanie na vlečných lodiach bolo vždy na dobrej úrovni. Kuchárky sa snažili a takmer všetky piekli aj chlieb. Často aj koláče a zákusky. Na Vianoce a Silvestra pripravili aj celú hostinu. V tieto dni bola slávnostná večera. Podávala sa kapustnica, ryby a šalát tak ako doma. Posádka sa zišla pekne oblečená, kapitáni v uniforme a spoločne oslávili sviatky. Veliteľ mal príhovor a poprial všetko dobré svojej posádke . Pilo sa víno, pivo a pripíjalo sa koňakom. Zákusky a oplátky boli na stole spolu z ovocím. V salóne si posádka ozdobila stromček.
Raňajky a doplnkovú stravu si posádka kupovala sama. Išlo najmä o chlieb, salámy, konzervy, zeleninu, ovocie, vajcia a podobne. Problém s uchovaním bol hlavne v lete. Potraviny si posádka odkladala do skrinky na palube. Na vlečnej lodi boli skrinky na ľavej a pravej strane nádstavny a ešte vzadu. Mali mriežku na vetranie a dali sa zamknúť. Chlieb sa v teple rýchlo kazil a častejšie sa muselo ísť na nákup.
... a na člne
Posádky na člnoch si často spolu varili. Stravu si museli zabezpečiť sami. Bolo to len na nich. V tej dobe hlavne na člnoch ale i na lodiach sušili malé rybky na slnku. Vešali sa na šnúry okolo kajút pod ochozy. Rumunské a Bulharské lode mali v drôtených klietkach aj mäso, salámy a slaninu. Chladničky súkromne neboli a posádky si pomáhali ako vedeli. Pečené mäso sa zalievalo do masti. Na niektorých člnoch a lodiach boli aj údiarne a v zime sa robili zabíjačky. Bežne sa na člnoch chovali sliepky, zajace a niekde aj prasiatka. Často mali pri sebe aj psa. V drevených hrantoch pestovali rajčiny, mrkvu a inú zeleninu. Pri dobrej strave aj práca išla lepšie od ruky.
