Hlina sa valí do Komárna. Zn.:Alojz
Odpor voči SNS preniesol z Bratislavy na hladinu Váhu. A je pripravený kedykoľvek si to zopakovať 43694640
Muž, ktorý strhol zástavu zo sídla strany Jána Slotu a priviedol ovce pred Národnú radu rád svoj názor vyjadruje nahlas. Tentoraz zvolil pokojnejšiu cestu - plavbu plťou po Váhu.Občan a podnikateľ Alojz Hlina sa v nedeľu vybral písať novú históriu pltníctva, tak trochu politickým perom. Presviedča Slovákov, aby volili zodpovedne.
NEDEĽA 16.mája 2010
8.00 hod. Plavba z Liptovského Mikuláša do Komárna sa môže začať! "Ideme od zrodu Váhu po jeho koniec.“ Poviete si - šialenstvo! Kdeže, to len Alojz Hlina zase raz svojím svojským spôsobom protestuje. Tentoraz, ako sám hovorí, aby ľudia vo voľbách nevolili primitivizmus, hulvátsvo a grobianstvo. "V politike sú ľudia, ktorí tam už dávno nemajú čo robiť. Nebudem personifikovať, ale každý ľahko identifikuje, o koho ide.“
Nedeľný dážď zahnal ľudí späť do tepla domova, Alojza Hlinu a jeho sedemčlenný tím vyduril von do sveta. "Na plti sme štyria, ale celkový štáb, to je sedem až osem ľudí,“ hovorí Alojz na začiatku plavby. Uvidíme, koľkí z nich nepoľavia a zostanú až do konca. Predsa len šesť dní v daždi nie je až taká zábava, ako by si nevodák predstavoval.
Časť tímu si to šinie dolu Váhom na drevenej plti, časť len s trochou závisti v očiach v dodávke s prívesom popri jeho toku. "Musí ísť sprievodné vozidlo, lebo Váh sa ani v tom najideálnejšom prípade nedá preplávať. Musíme plť vyťahovať a púšťať na vodu, a to je na tom najzložitejšie.“ A nie hocakú plť. Poldruhatonovú. "To nie je ako kajak, že si ho hodíte na plece,“ smeje sa Alojz Hlina, ale sám tuší, že príde moment, keď mu nebude až tak do smiechu. Rovnako veľa odvahy ako sám organizátor má i zvyšok skupiny. Nie darmo, veď sú to riadni pltníci spod Oravského hradu, ktorí sa len tak nezľaknú ani veľkej vody. "Kebyže ideme v takej malej čvachtačke, tak by to nebolo ono. Pltníci vraveli, že to pre nich má grády, lebo je to poriadna voda,“ smeje sa Hlina.
14.00 hod. Stará evanjelická fara v Liptovskom Mikuláši, miesto, kde sa v roku 1844 zakladal spolok Tatrín a kde o štyri roky neskôr boli predložené Žiadosti slovenského národa. Hurban, Štúr či Hodža by si išli oči vyočiť, ako o 166 rokov neskôr stojí pred farou Alojz Hlina a prednáša Nové žiadosti k slovenskému národu. "Spočívajú v tom, aby voliči boli pri voľbách naozaj zodpovední.“
Počet poslucháčov sa neľútostne blíži k nule. "Ani nepredpokladám, že by prišlo veľa ľudí, ani ak by sme tam niekoho pozývali, lebo je naozaj zlé počasie. Ide skôr o tú deklaráciu, že sa to symbolicky udialo.“ Tak uvidíme, koľko ľudí sa aspoň symbolicky inšpiruje.
17.00 hod. Navečer už pltníci zakotvia a odchádzajú prespať domov na Oravu. Po ceste, nie po vode, i keď dážď ich stále sprevádza. Alojz Hlina túto noc stráži Liptov.
PONDELOK 17.mája 2010
8.00 hod. Ráno (nie až tak veľmi) prekvapujúco prší, plť mieri k Ružomberku. Pôvodne naplánovaná trasa pre vysokú hladinu Váhu stráca zmysel, pltníci teda improvizujú. „Ešte je to o odvahe, ešte to nie je o bláznovstve. Ja som síce dobrodruh, ale nie som hazardér. Niekedy treba aj trochu odvahy,“ polemizuje hneď zrána Alojz Hlina o tom, že Slováci sú národ bojazlivý. „Ja sa obávam, že keby sme niekedy reálne mali ísť bojovať, nevstaneme ani z postele.“
12.00 hod. Príchod do Ružomberka hlásia vodáci zvončekom. Alojz Hlina vystupuje pred kostolom v mestskej časti Černová, kde sa pred viac ako sto rokmi odohrala krvavá „černovská“ tragédia a necháva ako spomienku vetvičku. Na okolí ani nohy, epopeja pokračuje.
„To je veľká atrakcia, v Ružomberku je mostov ako v Budapešti. Na prvom nebol nikto a na poslednom sa ich už nazbieralo dosť.“ Ľudia síce nevedia, o čo ide, ale plavidlo vyvoláva nadšenie i údiv. „Jeden z mostov bol dosť adrenalínový, keďže je vysoká voda, podchodná výška je veľmi nízko a pomaly sme v tej plti museli ležať, keď sme ho podplávali.“
15.30 hod. Ťažké pristátie v Švošove. „Ani neviem, kde sme, dedinčanov sa pýtame, lebo nás tu obkolesili. Strašne milí ľudia.“ Mokrá do nitky sa pltnícka výprava spolu so Švošovčanmi trápi s vyťahovaním plte na rozmočený breh. Dve hodiny. „Museli sme vystúpiť, nedalo sa podplávať ani nadplávať, lebo by to zachytilo plť a prevrátilo by ju,“ hovorí Alojz Hlina o lane kompy na hladine rieky, ktoré ešte včera vyzeralo neškodne. „Človek je celý špinavý, celý mokrý a už má toho plné zuby, ale tiež to patrí k tomu.“
18.30 hod. Plť je úspešne na brehu a treba ísť autom obzrieť zajtrajšiu trasu pod Strečnom. Naplánovaná návšteva Matice Slovenskej a návrh, aby vyzvala Czemadok na priateľský futbalový zápas, padá. „Údajne tam majú službu iba do siedmej a nikto iný to nechcel prevziať. Tam sú tri matice, kým som našiel tú správnu, už bolo neskoro,“ Nič to, plán sa presúva na ráno.
20.30 hod. Po obhliadke trasy pod Strečnom sa Alojz Hlina vracia do Žiliny, kde prespí. „Dnes to bol dosť adrenalín, už mám toho na dnes dosť.“ Oraváci sú opäť na noc na Orave, Alojz Hlina v Žiline a plť prespí v Kraľovanoch, aby sa ráno všetci mohli stretnúť pri pohrome pltníkov – úseku Margita a Besná pri Strečne. A dúfajú, že im na ňom bude svietiť aspoň pár slnečných lúčov.
UTOROK 18.mája 2010
8.00 hod. „Zo 100 ľudí by 99 povedalo: ani náhodou. A ten posledný by váhal,“ hovorí ráno Alojz Hlina na brehu pod Strečnom. Príprava trvá dlho, samotná plavba už kratšie. „Pltníci hovoria, že keď prejdú Margitu a Besnú, tak už sú v Čiernom mori.“ Prudká zatáčka vynáša v silnom prúde loďky do skál a stromov, treba si dať preto pozor. Silný prietok robí problém i skúseným pltníkom, ale situáciu zvládajú. Vetrom sa nesú diskusie o starých otcoch, ktorí sa plavievali vo vysokej vode celé dni v mrazivom počasí. Proti tomu je táto plavba „brnkačka“.
9.00 hod. Jeden člen tímu vyráža späť do Matice slovenskej v Martine, kde odovzdáva výzvu na futbalový zápas. „Dôležité je zistiť, či to vôbec ľudí osloví, a ak áno, tak dohodnúť dátum je už najmenej. Ten, kto prehrá, platí pivo,“ smeje sa organizátor celej výpravy.
11.00 hod. Kompári pod Strečnom nie sú príliš vľúdni. „Žiadali sme povolenie na prejazd ako oravskí pltníci. Z recesie. Pán to zjavne nepochopil a začal zúriť, že je to ich rajón.“ Zákaz vylodiť sa na kompe pltníci akceptujú a mieria na druhý breh. Staršia pani tam zbiera naplavené drevo, ktoré jej vystačí na celú zimu. Ako dieťa zažila ešte pôvodných oravských pltníkov, novodobá oravská výprava ju teda teší.
13.00 hod. Výstražný prst ukazuje až Žilina a plť musí ísť znovu z vody von. „Za Strečnom už je vodné dielo Žilina, kam sa nesmie ísť, a pod ním je samotné mesto a svah je upravený tak, že sa plť nedá spustiť.“
18.00 hod. Na noc sa ponáhľajú oravskí hrdinovia autom do Trenčína. Čerti už sú všetci ženatí a po najťažšom dni ich snáď čaká už len tá príjemnejšia časť neštandardnej dovolenky.
STREDA 19.mája 2010
11.00 hod. Pltnícky tím sa stretáva nad Trenčínom. „Dnes je už pokojnejšia voda, nazvali sme ju turistická,“ konštatuje pokojne Alojz Hlina, ktorému po náročných predchádzajúcich dňoch už spadol kameň zo srdca. „Toto bude zlomový bod v dejinách pltníctva.“ Hlavný pltník Ján Šarfy je komunikatívny človek, ktorý stihol Hlinovo posolstvo zvestovať už aspoň tisícke ľudí. V oravských krčmách sa tak už vraj hovorí: Vtedy v máji v 2010., keď boli Oraváci pod Strečnom...
Voda je pokojná, majestátny hrad sa týči nad vodákmi. Dolinou znie: „Na trenčianskom moste...“ keď pltníci prechádzajú popod hradné bralo. „Zle sa ide, keď nie je dobrá atmosféra, ale keď je dobrá partia, pokojne by ste išli aj viac hodín. Už to začína byť príjemné.“ V predchádzajúcich dňoch sa nedalo spievať, v predchádzajúcich dňoch išlo skôr o život. „V porovnaní s tým, čo sa dialo hore v Žiline, to je dnes turistika.“
17.00 hod. Na stavidlách pod Trenčínom plť zastavuje a po troche námahy sa už suší na vozíku za dodávkou. Výprava nasadá do auta a vydáva sa späť k hradným bránam. Zasa neskoro. „Brána je už síce zavretá, ale nalepím to tam. Nebudem pripínačkami ničiť dvere,“ hovorí hrdo Alojz Hlina a na bráne po ňom zostáva papier s nápisom: „Jediným a nespochybniteľným pánom Váhu a Tatier je slobodný občan Slovenskej republiky.“ Podpis hovorí o pltníckej ceste v máji 2010. Možno keby v podpise svietilo jeho meno, vyhlásenie by malo dlhšiu životnosť, takto je jeho budúcnosť neistá. „Ale veď vykukol pán strážnik, prečítal si to, usmial sa a nestrhol to,“ hovorí prekvapene autor vyhlásenia. Možno však správkyňa hradu nebude súcitiť so slobodnými občanmi, pánmi Váhu a Tatier, a ich snahu jedným šklbnutím zruší. A možno nie.
ŠTVRTOK 20.mája 2010
8.00 hod. Na svojich pätnásť minút slávy pltníckej epopeje čakajú Piešťany. „Pri tom peknom piešťanskom kolonádovom moste by sme chceli pristáť,“ oznamuje Alojz Hlina, sadá do auta a mieri z Bratislavy, kde strávil noc, späť na miesto vodáckeho činu. Aby mohol ukázať Piešťancom, že oravskí bačovia sa vo svete nestratia.
11.00 hod. „Dnes už je to zasa také turistické, už berieme aj stopárov,“ smeje sa Alojz Hlina, hoci k partii naozaj pribudol jeden Záhorák. „Teraz už aj Záhoráci môžu s nami ísť, my Oravci sme tú najťažšiu časť zvládli.“ Na poobedie je naplánované čítanie z Mňačkovej knihy Ako chutí moc? pred jeho domom.
Alojz Hlina má i napriek komplikáciám z celej akcie, ktorej príprava trvala len desať dní, dobrý pocit. „Pre mňa je to stále jedinečná vec. Aj tí chalani pltníci k tomu tak pristupujú, aj ich šéf má z toho takú atrakciu a stále sa smeje, že naši starí otcovia by sa tešili.“
A plán na piatok? Čerešnička na torte. Posledná plť z Liptova vplávala do Komárna naposledy zhruba pred sto rokmi. Pltníci tak nadviažu na dávnu históriu. „Je to jedinečná neopakovateľná akcia, aj kus adrenalínu. Nikto ďalší to už neurobí, už to len zopakuje, preto ma to láka.“
V piatok poobede plánuje Alojz Hlina ukončiť šesťdňovú plavbu položením venca k súsošiu svätého Cyrila a Metoda – patrónov Európy i k soche svätého Štefana, uhorského kráľa. Okrem kusa dreva, ktoré títo novodobí pltníci vezú z miesta zrodu Váhu, má Hlina i ďalšie prekvapenie. „Pôvodný úmysel bol odkaz pre našich voličov, aby volili zodpovedne a keď budeme na juhu, chcem to spojiť i s odkazom cez breh, aby nám to tu zbytočne nevírili. Už nám to tu víria povodne, tak nech nám to nevíria aj z druhej strany.“
V hlave si už nesie plán, ako by sa takáto akcia dala opakovať každý rok „To by bolo však treba viac premyslieť. Toto bol taký počiatočný výstrel, mali sme tam takú adrenalínovú vsuvku s povodňami, ale inak je to turistická záležitosť. Dúfam, že už nebude potrebné, aby ďalšia akcia mala takýto politický podtón.“ Ale ak to potrebné bude, je odhodlaný stať sa občanom Hlinom kážucim o morálke v politike i druhýkrát.
Kto je Alojz Hlina
Alojz Hlina je občiansky aktivista, ktorý sa narodil v Liptovskom Mikuláši v roku 1970. Študoval v rodisku a neskôr na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, ktorú neukončil. Pracoval ako vykupovač dobytka na Orave a počas štúdia v Nitre vo Vysokoškolskej únii Slovenska. Od roku 1992 podniká. Bača z Oravy, ako sa sám nazýva, sa neskôr priženil do Bratislavy, kde prežil takmer polovicu svojho života. V súčasnosti podniká v oblasti gastronómie, vlastní viacero reštaurácií v Bratislave i Žiline, ako i biofarmu v Stupave.
https://hnonline.sk/relax/c1-43694640-hlina-sa-vali-do-komarna-zn-alojz
