Bývalý parník má sto rokov a stále slúži vodákom

LIPTOV bol pôvodne jedným z najvýkonnejších parníkov Československej plavby dunajskej s domovským právom v bratislavskom prístave. Postavili ho v roku 1912 v lodeniciach v Linci ako bočnokolesový parný remorkér pod menom WIEN. Bol jedným z prvých československých remorkérov prevzatých po prvej svetovej vojne od Nemeckej paroplavebnej spoločnosti (DDSG). Pôvodne malo byť v rámci versailleských dohôd na základe rekviračného patentu pridelených Československej republike do bezplatného užívania 19 remorkérov. Plavebné spoločnosti porazeného Rakúsko-Uhorska však neboli ochotné lode odovzdať, a tak Československý dopravný úrad v roku 1922 remorkér WIEN za 4 872 685 korún odkúpil.

V období prvej ČSR bol premenovaný na LABE, v roku 1939 na R-II a v roku 1945 na LIPTOV. Celé desaťročia spoľahlivo slúžil v najnáročnejšom úseku Dunaja v Železných vrátach na rumunsko-srbskej hranici v prielome Dunaja cez Karpaty. Dunaj široký 2 km sa v týchto miestach náhle zužoval do 150 m širokého koryta a dosahoval rýchlosť vyše 20 km/h. LIPTOV ako kataraktový remorkér tu pomáhal ťahať proti prúdu celé zostavy nákladných lodí aj s remorkérmi.

V roku 1958 v rámci generálnej opravy prebudovali uhoľné pece remorkéra na hospodárnejšie pece spaľujúce mazut. Bola vymenená dnová časť obšívky a trup lode natreli v tej dobe revolučnými zinkovými a hliníkovými nátermi. Krátko po ukončení opravy mal LIPTOV vážnu nehodu. Časopis Náš Dunaj uverejnil 1. 12. 1959 svedectvo vtedajšieho kapitána lode Karola Bróda, v ktorom opisuje okolnosti nehody. Pri poskytovaní pomoci inej lodi uviaznutej na plytčine posádka omylom spustila kotvu, ktorá sa dostala pod dno lode a doslova ho rozpárala. Po nehode bol trup lode opravený a parník spoľahlivo pracoval až do vyradenia z prevádzky v roku 1966.

V roku 1967 z iniciatívy doc. Ladislava Čepčianskeho, pedagóga na FTVŠ UK a úspešného reprezentanta v rýchlostnej kanoistike, bol remorkér LIPTOV v bratislavskom prístave prebudovaný na lodenicu FTVŠ UK. Demontovali mu bočné kolesá, parné kotle, komíny aj kapitánsky mostík a namiesto nich vybudovali šatne pre študentov a na palube hangár pre lode. Domov tu v roku 1968 našiel aj oddiel rýchlostnej kanoistiky Slávia UK Bratislava. Počas 44-ročnej činnosti klubové dresy obliekali desiatky majstrov bývalého Československa, viacerí vynikajúci reprezentanti a účastníci majstrovstiev sveta a Európy, olympionici Ľubomír Kadnár (Mníchov 1972), Ľubor Štark (Montreal 1976), Martina Kohlová a Marián Ostrčil (Peking 2008).

LIPTOV dlhé roky kotvil pod internátmi Družba. Nánosy štrku pod loďou spôsobili, že už viac „sedel" na plytčine ako plával. V roku 2008 počas vysokej hladiny Dunaja bol premiestnený na nové kotvisko v ústí ramena, kde športovcom naďalej dobre slúži. Svojpomocne je udržiavaný v prevádzkyschopnom stave, no bez zásadnej obnovy trupu, najmä jeho častí nachádzajúcich sa pod hladinou, je len otázkou pár rokov, keď sa jeho plavba definitívne skončí.

Roman Buček,
člen klubu Slávia UK Bratislava