Vážska vodná cesta
- dolný tok Sereď - Komárno
Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území.
Súvislý splavný tok napojený na Dunajskú vodnú cestu je dlhý 75 km.
Od sútoku s Dunajom v Komárne po ústie Malého Dunaja nesie názov Vážsky Dunaj
V úseku Sereď - Kolárovo (ústie Malého Dunaja) je splavných 55,9km s vodnými dielami Selice a Kráľová
Veľkou nádejou riečnej dopravy na Slovensku je splavnenie Váhu. Rieka tečie polovicou Slovenska a spája úrodnú Podunajskú nížinu s priemyselnými mestami na jej strednom toku. Nápad splavniť Váh vznikol už v 30. rokoch. V roku 1936 sa postavil prvý vodný stupeň Ladce s elektrárňou Dolné Kočkovce a v 50. rokoch rástli priehrady Vážskej kaskády ako huby po daždi. Do roku 1963 sa podarilo zregulovať takmer celý stredný tok Váhu. Bohužial nie pre plavbu ale len ako energetickú základňu ČSSR.
Myšlienka splavnosti ožila začiatkom 90. rokov po postavení priehrady Kráľová medzi Sereďou a Šaľou. V roku 1998 sa čiastočne dokončila priehrada Selice medzi Šaľou a Komárnom, ktorá má plavebnú komoru s rozmermi 110 x 24 metrov. Tým sa ako-tak podarilo stabilizovať plavebné podmienky na dolnom Váhu, takže sa mohla povoliť plavba. Na splavnosť spomínaného úseku však najviac vplýva kolísanie hladiny rieky. Voda odteká príliš rýchlo do Dunaja, čo mala pôvodne vyriešiť sporná priehrada v maďarskom Nagymarosi. Situáciu treba riešiť vlastným projektom na slovenskej strane.
Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti, na celom úseku medzi Komárnom a Sereďou je problém zaviesť pravidelnú dopravu.
Každá plavba sa robí individuálne za prítomnosti správcu toku, ktorý pozná aktuálne podmienky. Pred každým súlodím ide plavidlo Štátnej plavebnej správy, ktoré ešte overuje plavebné hĺbky, aby sa nič nestalo. Nočná plavba je, pochopiteľne, zakázaná.
Preto prvá etapa splavnenia Váhu sa nedá považovať reálnu vodnú cestu. Nedá sa sprístupniť ako Dunaj, kde môže ktokoľvek bezpečne plávať bez sprievodu.
Pravidelná osobná plavba na Dolnom úseku Váhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súvisle splavný len úsek medzi vodným dielom Selice a vodným dielom Kráľová. Na Kráľovej ktorej vzdutie končí pri meste Sereď však nie je doposiaľ vybudovaný žiadny verejný prístav, či kotvisko. Jediné použitelné prístavy v súčasnosti sú Šala a Komárno.
Šala
Na vzdutej hladine zo Selíc je vybudovaný prístav Šala, sporadicky využívaný na plavbu nákladných člnov pre podnik Duslo. V samotnej Šali je i niekoľko vodáckych základní. Práve tu sú umiestnené sporadické pokusy o verejnú plavbu na tomto úseku.
V Šali bolo niekoľko jednorázový akcií pre verejnosť vykonaných Dunajskými loďami.
Pravideľnú plavbu sa snažil zaviesť podnik Povodie Váhu, a.s. katamaranom SELICE. Pre nezáujem bol zhruba po roku presunutý na ine vodné plochy v správe Povodia. V súčasnosti je možné v Šali dohodnúť plavbu malou loďou WAG patriacej firme BLM (klubu vodných športov Matróz).
Vyhliadková loď WAG premáva na úseku rieky Váh medzi vodným dielom Kráľová nad Váhom a vodným dielom Selice už od začiatku letných prázdnin. Má kapacitu 40 miest a dve trasy. Prvá trasa je kratšia a premáva z prístavu v Šali až pod priehradu v Kráľovej nad Váhom. Trvá cca 90 minút. Druhá trasa premáva zo Šale až po Selice a trvá cca tri hodiny.
Komárno
Z Komárna robí pravidelné plavby loďou PLUTO firma KPS St. Borbála ktorá má Komárňanskú základňu na Váhu pred sútokom s Dunajom.
Plavby:
pravidelné v Stredu - Nedeľu - výhliadkové plavby po ústí Váhu a časti Dunaja
nepravidelné na objednávku alebo pri akciách obcí na celom dolnom úseku Váhu.
