ZEMPLÍN

ex HRVTSKA; ex TURUL; ex PRIBINA


Hlavné technické údaje

Lodenica:

Danubius-Schönichen-Hartmann Egyesült Hajó- és Gépgyár RT. - Újpest - 1896-1906

Hlavné rozmery

Materiál:

Siemens-martinská oceľ

Dĺžka celková:

62,00 m

Dĺžka pri vodoriske:

59,43 m

Šírka

15,80 m

Šírka na hlavnom rebre 7,00 m

Výška lodného boku:

2,35 m

Najvyšší pevný bod:

6,72 m

Min. ponor:

1.15 m

Max. ponor:

1,60 m

Výtlak lode:

419 t

Nosnosť lode: 126,5 t
Vystuženie telesa lode:

Kombinovaný systém pozdĺžneho a priečneho vystuženia. Paluba vystužená.

Spoje plavidla: Spojenie jednotlivých elementov nitovaním.
Priestory a miestnosti plavidla: 23
Celkový počet členov lodnej posádky: 22
Počet vodotesných prepážok: 5

 

Ďalšie technické parametre:

Pohon lode:

Druh pohonu plavidla: Hnací parný stroj dvojvalcový, združený, šikmo ležiaci s valcami vedľa seba, expanzný s kondenzátorom, reverzný.

Výkon parného stroja: 740 k (544 kW) pri max, otáčkach 36 ot./min. minimálne otáčky: 6 ot./ min.

p.  Ľudovít ALMÁSY uvádza výkon parného stroja N 470 HP - pravdepodobne ide o preklep

Stupeň maximálneho zaťaženia: 70 % po dobu 1 hodiny

Pretlak pracovnej pary: 10 atm (1 Mpa) pri teplote 380 – 420°C

Hlavný kľukový hriadeľ: priemer 260 mm

Parný vylec vysokého tlaku: priemer: 860 mm

Parný valec nízkeho tlaku: priemer: 1312 mm

Zdvih piestov: 1300 mm

Priamovody - obojstranné, s križiakovou hlavou

Výveva: priemer valca: 523 mm - 2 ks

Náhon: vahadlom od hlavného stroja

Maximálny podtlak: 0,2 atm (0,02 Mpa)

Rozvod stroja: typ Stephenson – kulisy

Reverz stroja: Zmena zmyslu otáčania stroja sa vykonávala pomocou prídavného pomocného expanzného stojatého stroja

Ovládanie hlavného parného stroja: ručne – pomocou ovládacích parných ventilov

Mazanie hlavného stroja: tlakové olejové, pomocou lubrikátorov, stieracie a kvapkacie.

Vodné čerpadlá: Na hlavnom parnom stroji sú navesené 2 plunžrové vodné čerpadlá pre napájanie parných kotlov.

Pomocné vodné čerpadlá: 2 ks parných injektorov 1 ks parného záchranného injektora

Parné kotle:

Pôvodné parné kotle boli nahradené kotlami československej výroby.

Techický popis kotla: Lodný parný kotol dvojplamencový, ležatý. Predné dno ploché s otvormi pre plamence. Má dolný a horný prielez do kotla. Zadné dno ploché. Vo vnútri kotla sú dná komôr tvarované pre otvory plamencov a dymovej komory - predná a zadná dymnica.

Technické údaje kotlov: Výrobné čísla kotlov pre parník ZEMPLÍN sú:

zadný kotol č. 122; predný kotol č. 123

Výrobca kotlov: Vítkovické železárny Klementa Gottwalda, Ostrava, rok výroby 1956

Výhrevná plocha: každý kotol 160 m2 + 35m2 prehrievače pary.

Prevádzkový tlak: 10 atm (1 Mpa)

Skúšobný tlak: 14 atm (1,4 Mpa)

Pomocné palubné stroje:

Parný kotevný stroj: dvojvalcový, ležatý, reverzný, expanzný s priamym výfukom do atmosféry

Pretlak pary: 10 atm (1Mpa)

Výkon kotevného stroja: 12 k (8,8 kW)

Kotva – typ hmotnosť: štvorramenná lodná kotva, hmotnosť 450 kg

Kotevné reťaze: hlavná bez priečok, čelná bez priečok, čelný výložník s kladkou.

Kormidelné zariadenie: kormidelný stroj parný, dvojvalcový, reverzný, expanzný, s ovládacím kolesom (kormidlom) z kormidelne, Výkon kormidelného stroja: 12 k, (8,8 kW) pri 300 ot/min.

Kormidelná transmisia: článkové reťaze, tiahla a laná na páku kormidelného pňa bez použitia kvadrantu.

Kormidelná plutva: jednolistová, nevyvážená, celková plocha: 5, 185 m2

Ručný kormidelný stroj: Stojatý, s valcovou spojkou, s ozubenými prevodmi, a gallovou reťazou na kormidelnú transmisiu. Ovládanie manuálne - kormidelným kolesom. Použitie v núdzovom prípade.

Vlečné zariadenie:

2 navijaky vlečných lán, mechanické i ručné.

2 lanové brzdy zverákového typu „Kerekes“, priemer čeľustí 25 mm.

2 ks lanové mechanické ukladače a bubny

2 ks oceľové vlečné pletené laná priemer 25 mm, dĺžka 150 m

Člnové zariadenie:

2 ks výložníkové otočné člnové žeriavy na oboch bokoch lode 2+2 výložníky, zdvih 3 m nosnosť jedného žeriavu 1000 kg, pohon ručný

2 ks záchranné drevené člny vrátane výstroja plus veslá

Osvetlenie lode: Počas udržiavania tlaku v kotloch bol do lodnej siete dodávaný jednosmerný el. prúd s napätím 11V / 40 A.

Elektrické rozvody boli riešené olovenými káblami, uloženými v rúrach.

Zdroj el. prúdu: Dynamo typ AEG-UNION poháňané stojatým parným expanzným strojom s výkonom 6 k (4,4 kW)/900 ot/min.

Počas státia lode bolo osvetlenie iba petrolejovými lampami.

Vykurovanie lode: Počas plavby parné ústredné kúrenie, pri státí kachle na pevné palivo.

Kolesové nastavby, kolesové skrine:

Na hlavnej palube na obidvoch bokoch lode boli umiestnené nadstavby s miestnosťami a priestormi:

Pravobok: kajuty veliteľa a I.strojníka

Ľavobok: lodná kuchyňa, lodná zásobáreň, 2 x WC

Konštrukcia kolesníc niesla prednú a zadnú plošinu a ochozy, na ktorých boli vyväzovacie zariadenia, vonkajšie hlavné ložiskové kozlíky pre kolesové hriadele.V hornej časti kolesníc s prekrytím hnacích kolies bol ľavý a pravý bok veliteľského mostíka.

Hnacie kolesá: Na oboch bokoch plavidla boli uložené hnacie kolesá.

Rozmery a počet lopát jedného kolesa: Dvojdielne hnacie koleso s rozmermi lopát –

jeden rad : 180 x 90 cm

druhý rad: 175 x 90 cm

počet lopát 7 + 7 ks

Ponorená plocha lopát: 1,62 m2 1,575 m2 uloženie dvojstranné Výška hriadeľa od dna lode: 2150 mm

Spojenie hnacieho parného stroja s kolesami priame, s pevnými spojkami.

Palivové zásobníky:

2 pôvodné na uhlie, objem 72 ton

2 na ťažký olej (mazut) 148 ton

Čerpadlá:

záchranné typ Worthington výkon 150 000 l /hod.

palivové (mazut) Worthington 20 000 l/hod.

drenážne Worthingthon 1 200 l/hod.

vodné núdzové napájacie Worthington 10 000 l/hod.

ručné vodné napájacie Worthington 800 l/hod.

 

História a prevádzka lode

  • Bočno kolesová parná loď bola vyrobená v súkromnej lodenici DANUBIUS SCHOENICHEN - HARTMANN - UJPEST v roku 1902, s pôvodným názvom HRVATSKA, pre Rakúsko-Uhorskú spolocnosť Turcich R., Eszék
  • v r. 1906 už plávala pre Magyar Belhajózási Rt, Budapest, pod novým menom TURUL (Turul - mýtický vták Uhorska)
  • V r. 1926 stále ako TURUL pláva pre DDSG, Wien
  • V roku 1940 parník previedlo tzv. Prevádzkové súručenstvo (Betriebsgemeinschaft) DDSG do bývalej Slovenskej Dunajplavby, účastinnej spoločnosti so sídlom v Bratislave kde bol pomenovaný na PRIBINA.
  • V roku 1949 po zrušení Československej plavby dunajskej účastinnej spoločnosti a vzniku národného podniku ČSPD, bola loď premenovaná na ZEMPLÍN a tento názov jej ostal až do jej likvidácie.
  • ZEMPLÍN spoľahlivo vykonával náročnú službu ako vlečný remorkér až do roku 1964 a po 44 rokoch bol z lodnej prevádzky vyradený pre prestarlosť ako aj kvôli veľkej havárii lodných hnacích kolies, pretože oprava takého veľkého rozsahu sa ukázala byť nerentabilná.
  • Posledným majiteľom parnej lode bola bývalá Československá plavba Dunajská, ktorá parnú loď prevádzkovala po celom úseku Dunaja až do roku 1964, kedy bola vyradená z prevádzky. Od roku 1966 slúžil po odstránení kolies k vyparovaniu a čistenie nákladových komôr tankových plavidiel a palivových nádrží samohybných lodí v Bratislavskom prístave.
  • V roku 1966 bol bývalý parný remorkér – vlastne už len jeho torzo, lebo kolesové skrine a samotné kolesá boli demontované – preradený zo závodu riečnonámornej dopravy do závodu Prístav Bratislava, kde plnil funkciu „parnej stanice“ na vyhrievanie nákladových komôr tankových plavidiel prepravujúcich ťažké ropné produkty. Po spomínanej účelovej konštrukčnej úprave telesa plavidla a jeho vybavenia dostal ZEMPLÍN pomenovanie „plávajúca vyparovacia stanica“. V tejto činnosti sa plavidlo využívalo do roku 1985.
  • V roku 1987 Mestská správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany vyšla s iniciatívou zameranou na záchranu a zachovanie parníka ZEMPLÍN, ako národnej technickej pamiatky. Lenže z korešpondencie medzi ČSPD a touto inštitúciou vyplynulo aj stanovisko ČSPD v tom zmysle, že technický stav tohto plavidla neposkytuje žiadne predpoklady na jeho uvedenie do pôvodného stavu, ako znela predstava pamiatkárov. Lodné teleso bolo už v mimoriadne zlom technickom stave, dokonca sa začalo kvôli netesnosti trupu potápať, interéry boli úplne zdevastované, strojné zariadenie rozobraté, použité buď na výrobu rôznych dielcov (ojnice parného stroja, hriadele). Loď bola napokon vytiahnutá na technologickú polohu závodu Lodenica a v konečnom dôsledku tam aj definitívne zošrotovaná.

 

Linky

https://www.hajoregiszter.hu

 

Fotogaléria: ZEMPLÍN

Táto fotogaléria je prázdna.