História pltníctva na Váhu a Dunaji
Slovensko v dávnej minulosti pokrývali jedľové a smrekové pralesy, duby a buky. Drevo v severnej časti Slovenska nemalo žiadnu hodnotu, a preto bolo potrebné ho dopravovať tam, kde bol jeho nedostatok a kde malo dobrú trhovú cenu - na juh. Tak vzniklo pltníctvo, splavovanie dreva po riekach. Jeho prvý písomný doklad pochádza z 11. storočia, no v skutočnosti pltníctvo vzniklo určite dávno predtým.
Spočiatku pltníctvo slúžilo len na komunikačné účely. V 13. storočí sa stalo základom rozvoja diaľkového transportu a obchodu s drevnou surovinou. Kolískou slovenského pltníctva je Liptov (Liptovský Hrádok). Vzniklo tam centrum obchodu, postupne sa pripojila Orava, Turiec, Považie.
Pltníctvo bolo od dávnych čias slobodné aj pre poddaných. Feudálni mocipáni však zaviedli vyberanie mýta. Ctibor, mocipán Beckovského hradu, nechal prehradiť Váh pevným lanom, ktoré zabraňovalo pltníkom pokračovať v plavbe, pokým neodpracovali 8 dní na stavbe jeho hradu. Mýto mohli tiež splatiť prostredníctvom tovaru alebo zaplatiť peniazmi. Vodné mýta tak postupne vznikali v Budatíne, v Orechovom pri Trenčíne, v Ilave, v Púchove, Ružomberku…
V období okupácie Turkami bolo pltníctvo zamedzené, ale platilo heslo: "Obchod je obchod!" Pltníci v tomto období podnikali tajné plavby do územia obsadeného Turkami.
Najväčší rozmach pltníctva nastal po skončení okupácie v 18. storočí. Plťová doprava bola najjednoduchšia a najlacnejšia. Popri Váhu vznikali kupecké firmy a mestá, ktoré obchodovali s touto vzácnou surovinou - drevom.
Po Váhu sa však nesplavovali len samotné plte. Najčastejšie sa prepravovalo spracované drevo v podobe hranolov, foršní, šindľov, lát. Neskôr to boli finálne výrobky z dreva, ako skrine, almary, sudy, korytá, truhly. Okrem toho sa prepravovali aj potraviny, ako solené mäso, divina, bryndza, med, lesné plody, ovocie, údené syry, borovička a slivovica z Bošácej. Zvláštnym druhom tovaru boli zbrojárske výrobky. Puškové rúry, kanónové hlavne, pušný prach sa prepravovali z Liptovského Hrádku z erárnych hámrov až do Viedne.
Už v minulosti slúžila vodná doprava aj na prepravu osôb. Prvý písomný doklad pochádza z roku 1571, ale osobná doprava sa používala už dávno predtým. Po Váhu sa nesplavovali len obyčajní ľudia, ale aj nobilita, úradné osoby, vojsko. Medzi najznámejšie patrili plavby uhorského palatína Františka Vešeléniho. V 1565 roku sa splavil 15-timi plťami z Ružomberka do Trenčína. O deväť rokov neskôr viezol 600 vojakov na 16-tich pltiach.
Na pltiach sa cestovalo riešiť súdne spory do Uhorska. Podľa dobrého mravu sa na súd nesmelo ísť naprázdno. Viezli sa rôzne podarúnky, aby sa spor podarilo vyhrať.
V roku 1802 sa splavil dolu Váhom sám arciknieža Jozef Habsburský, ktorý po prehliadke Vysokých Tatier prešiel 8-imi plťami cez Piešťany až do Komárna. Neskôr cisársky generál Brady, dôstojník Wayprecht, viedenský maliar Conon, gróf Zichi a Pálfy spolu s dcérami a sprievodom po pristátí v Piešťanoch darovali osobitne vybavenú plť Správe piešťanských kúpeľov, aby sa po Váhu mohli splavovať kúpeľní hostia.
V 20. storočí sa pltníctvo na Váhu stalo predmetom individuálneho a skupinového splavovania. Labuťou piesňou boli v predvojnovom období plavby z Beckova na Kúpeľný ostrov v Piešťanoch. Organizovali ich Winterovci, vtedajší správcovia piešťanských kúpeľov. Hostí ráno priviezli na kočoch ku zrúcaninám Beckovského hradu. Po prehliadke a odpočinku v tamojšej reštaurácii obdivovali z plte romantickú prírodu Váhu a jeho okolie.
Éra pltníctva sa skončila začiatkom 40-tich rokov 20. storočia. Život a práca pltníkov v minulosti bola veľmi náročná. Povolanie sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Otcovia zaúčali svojich synov už od 14 rokov. Množstvo zvykov a obyčajov sa spájalo hlavne s prvou pltnicou - splavom, ktorý začínal skoro na jar počas veľkých vôd. Váh mal niekoľko nebezpečných úsekov, ako napríklad pod Strečnom - Margita a Besná. V súvislosti s tragédiami sa šírili rôzne povesti. Zaujímavé, hoci paradoxné je, že len máloktorý pltník vedel plávať. Preto sa často havárie pltníkov končili tragicky. S pltníctvom sa rozvíjala aj značná časť slovenskej kultúry. Vznikali piesne, porekadlá, legendy a zvyky. Umelci písali na túto tému básne, knihy, maľovali obrazy. Známa je kniha Malebnou cestou dolu Váhom, ktorú napísal A. Medňanský. Natočený bol tiež film Zem spieva od režiséra Plicku.
Po 2. sv. vojne pltníctvo na Slovensku zaniklo, a to z dvoch dôvodov: prvým bola výstavba hydroelektrární pozdĺž celého toku Váhu a druhým dôvodom bol veľký rozmach železničnej a cestnej dopravy.
Problematiku pltníctva pripravil a poskytol na uverejnenie p. Jozef Trenčan
